nedeľa, 16. októbra 2016

5 sladkostí, na ktoré nedám z nostalgie dopustiť


Trenduje teraz po internete článok o tom, ako veľa cukru obsahujú sladkosti. A ja som si tak hovorila: A to ste doteraz nevedeli?

Počas môjho detstva boli sladkosti vzácnosťou. Maminka veľa piekla a pečie. Sladkosti sme teda väčšinou mali, keď prišla návšteva. Vtedy doniesli čokolády. Ale moje detstvo sa mi spája s inými sladkosťami. A každá s inou príležitosťou. A preto na ne nedám dopustiť a kupujem ich aj dnes. Ale ako v detstve tak aj teraz v dospelosti nie sú každodennou samozrejmosťou, a tak keď už sú, ozaj potešia.

Výlety to sú Horalky. Dobrý pocit z vyšliapaného kopca odmenil výhľad a Horalky.

Marina keksy sa mi spájajú so škôlkou. Tam sme ich mávali s mliekom. Namáčané do mlieka len presne tak dlho, aby som ich stihla dať do úst predtým, než sú už príliš namočené a nerozlomia sa.

Najmä to Pikao. Cestou domov z gympla som sa stavila v takej malej búdke, kde boli potraviny, a kúpila som si tam Pikao. Jeho cucanie mi spríjemňovalo tú dlhočiznú cestu zo zastávky domov (čo je asi 10 minút cesty, ale vtedy sa mi to zdalo hrozne ďaleko).

Taký ten zvyk, že otvorím chladničku a pozerám do nej ako do televízora, už našťastie nemám, ale ako dieťa to bolo často. Sem tam som vytiahla paradajku či mrkvu, inokedy syrokrém alebo nejakú šunku. Ale raz za čas sa tam objavil Pribináčik. Zobrala som lyžičku a pomaly od krajov odjedala pred telkou. 

Sójové rezy mávali vo väčších potravinách na našom sídlisku, kam som chodila niekedy niečo kúpiť. Dostala som 20 korún, zoznam a že si môžem nechať výdavok. A občas namiesto výdavku som pripojila k nákupu práve sójové rezy.

Aj vy máte nejaké nostalgické sladkosti, na ktoré nedáte dopustiť, ho aj obsahujú kilo cukru? Dajte vedieť, ktoré to sú.



Toto je PR článok pre Pribináčik. Všetky názory článku su však moje vlastné.


sobota, 1. októbra 2016

Materské vojny + SÚŤAŽ


Odkedy som matkou, stala som sa oveľa tolerantnejšou osobou. Možno je to paradox, keďže sa občas zdá, že práve matky sa navzájom najviac kritizujú. Nevyžiadané rady sú na dennom poriadku, odsudzovanie sa popri starostlivosti a výchove stávajú hlavnou činnosťou rodičov voči iným rodičom. Bolo len otázkou času, kedy to niekto marketingovo využije.


Sociálne normy sa menia rýchlejšie než ja som menila látkové plienky mojim deťom a orientovať sa v tom, čo je ok a čo nie dáva dosť zabrať.


Ale práve moje vlastné skúsenosti, ktoré som získala najmä na základe omylov, ma naučili, že čo sa navonok zdá jasné, je väčšinou veľmi zložité a nejednoznačné. A tak, ak niečo poviete, hodil by sa vždy nejaký dodatok, že svojím spôsobom výchovy neodsudzujem spôsoby výchovy iných.


Podľa Kim Lock sú tieto materské vojny len nástrojom patriarchálnej spoločnosti ako "udržať ženy na uzde". Má to niečo do seba, lebo namiesto vzájomnej podpory ženy broja proti sebe. Článok však hovorí aj o tom, že čo sa zdá ako súdenie nemusí byť vždy súdenie, a tak aj kampaň proti vojnám je zas len hlúposť, lebo vzájomné rozprávanie sa a diskutovanie o rodičovských veciach je normálne. No tak si vyberte.


Ja som však za štyri roky materstva zistila, že za každým je iný príbeh, iný dôvod, iné podmienky. Snažím sa nedávať nevyžiadané rady a ani len názory. Počúvam a ak chce niekto radu, poviem, čo viem. Áno, v mysli si veľakrát pomyslím všeličo, ale už aj to čoraz menej, lebo čím dlhšie som rodičom, tým viac zlyhaní za sebou mám a tým som akosi viac chápava k zdanlivým zlyhaniam iných.

Kojila som dlhšie než je slovenský priemer, kratšie, než je odporúčané WHO. Bezplienkovala som a používala len látkové plienky a jednorazové ekologické. Zato autom som deti navyvážala toľko, že sa ich ekologická stopa vyrovnala pamperskám. Nosič mám ergonomický, ale sedačku majú deti od roka v smere jazdy. Brumíkov deťom nedávam, ale pečiem sladké koláče z bielej múky. Barefoot neuznávam. Každý večer s deťmi čítam, ale aj iPhone im do ruky strčím, keď potrebujem chvíľu ticha. Zhodla som sa s niektorou a niektorým z vás na 100 %? Pochybujem a ak aj áno, určite by sme pri dlhšom rozhovore nejaké rozdiely našli.

Rady teda nerozdávam, ale dvaja z vás môžete odo mňa a od firmy HiPP získať po 4 balenia mlieka HiPP 3 JUNIOR Combiotik a nejaké darčeky k tomu. Za to, čo ušetríte, zaplaťte opatrovateľku a choďte s partnerom do kina. Alebo aj nie. Je to na vás. Ak by ste mlieka radi získali, vyplňte formulár nižšie. Súťaž prebieha do 15. októbra.

Aktualizované 16. októbra: Vyhrali emaily monika.sa...ova@gmail.com a pac...ova@gmail.com. Gratulujem a súťaže budú aj naďalej, tak čítajte a zdieľajte.

pondelok, 5. septembra 2016

Prečítané leto: Týždeň deviaty o zmene


Siedmy a ôsmy týždeň Prečítaného leta sme vynechali, lebo deti sme dali starkým a my s manželom sme si užívali bezdetný život (randenie, kino, večere, bicykle bez detí a ja som prečítala zas toľko, ako prvé týždne z prísavníkmi). To boli naše dva týždne o zmene na nezaplatenie. :)

Posledný týždeň o zmene nebol vôbec naplnený špeciálnymi aktivitami, lebo posledný prázdninový týždeň je sám o sebe o zmene. Tak napríklad ja som 31. augusta s dvoma spoluautorkami dokončila knihu o slovenskom pôrodníctve (vyjde koncom októbra). A 2. septembra som vyrazila do novej práce a mladšia prvýkrát do škôlky. Podľa očakávaní si škôlku hneď zamilovala.

Aj starší mal ísť do škôlky, ale neboli by to prázdniny, keby sme ich nezakončili tak, ako sme ich začali - nejakou tou chorobou. Tentokrát synátora uštiplo niečo do tváre, z čoho mu opuchlo oko. To bola riadna ZMENA výzoru tváre. Opuchnuté oko ho netešilo, ale privolanej výjazdovej pohotovosti o jedenástej v noci sa veľmi potešil. Lekár mu ukázal sanitku, pustil mu aj modré svetlá a napokon vyhral cenu za najlepšieho pacienta dňa - lízatko a cukríky.

K týždňu o zmene sa veľmi hodila kniha o žabke, ktorá nechcela byť žabkou. Aj na túto knihu som natrafila vďaka Čítajme si spolu.

Ale dnes už do škôlky vyrazili obaja.

Začína sa kolotoč a veľmi sme zvedaví, ako ho budeme zvládať. Doteraz som pracovala najmä z domu a keď som učila jeden deň v týždni, mala som doma opatrovateľku alebo vypomáhali starkí. Teraz to už bude monotónnejšie. Ráno nasadiť deti do škôlkárskeho busíka, ísť do práce, poobede ich vyzdvihnúť, poobedie s nimi ubehne ako voda, sprcha, čítanie, spať a zas odznova. A to bude veru zmena, ale tešíme sa na ňu, lebo nepotrvá dlho a zas bude niečo iné, tak si to skúsime podvedome užívať. (Podvedome, lebo nahlas budeme určite frflať.)

Prečítané leto bol skvelý projekt a veľmi sme si ho užili. Natrafila som na niekoľko skvelých kníh aj aktivít. A aby to bolo spravodlivé, objednala som niektoré z tých skvelých kníh, ktoré som nekúpila po slovensky, v španielčine. Manžel mi tak trochu závidí všetky tie pekné knihy, takže teraz to bude spravodlivé.





Takže letu zdar, vitaj školský rok a tešíme sa, čo nám všetko prinesie jeseň.

Prečítané leto je projekt Viki z Čítajme si spolu a Alžbety z Malého pampúcha, ktorý má zabezpečiť, aby deti neutrpeli prázdninový útlm a aby sa čítanie v lete rozrástlo o ďalšie rozmery.

utorok, 30. augusta 2016

Rozhovor so Stefanom Hippom


Na výlete v Poľsku som mala šancu položiť niekoľko otázok Stefanovi Hippovi ohľadom jeho rodinnej firmy. Veľa sa dájsť na internete, tak som sa pýtala to, čo som nenašla, ale ma veľmi zaujíma. Tu sú moje otázky a jeho odpovede. Stručné, ale zas informácie, ktoré inde nenájdete.

Plienky sú neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o detí a jednorázové plienku sú zároveň veľkou záťažou pre životné prostredie. Vaša firma vyrába kozmetiku, dbá na ekológiu, preto mám pocit, že by ste mali byť v tomto segmente a vyrábať ekologické jednorazové plienky. Prečo to tak nie je?
Je to veľmi konkurenčný trh, na ktorom je hlavným faktorom cena. Asi polovicu trhu má Pampers, zvyšok výrobcovia s lacnými plienkami. Ale robíme na tom, avšak zatiaľ sme nevyvinuli produkt, ktorý by zodpovedal našim požiadavkám.

Zatiaľ robíte jedlo pre deti do troch rokov. Ale deti nejedia až tak veľmi, ekologický dopad toho, čo jedia dospelí je oveľa väčší. Nechcete rozšíriť sortiment tak, aby mali ľudia možnosť konzumovať čo najviac vašich výrobkov a podporovali tak organické poľnohospodárstvo?
Pred nejakým časom sme vyrábali jedlo len pre deti do roka, teraz už pre deti do troch rokov, takže naše smerovanie je jasné. Ale aj keď naše jedlá jedia aj dospelí, chceme sa zamerať na to, v čom sme najlepší a to je práve jedlo pre deti.

Pocítili ste dopad bojkotu palmového oleja na nákup vašich umelých mliek, ktoré palmový olej obsahujú?
Nie, pretože sme veľmi podrobne vysvetľovali, že palmový olej je najlepší druh oleja pre dojčatá a že náš palmový olej pochádza z krajín, kde sme podporili výsadbu paliem práve v oblastiach, kde dovtedy žiadne stromy neboli. Neberieme olej z oblastí, kde sa kvôli palmovým plantážam vyklčujú dažďové pralesy.

Počas prehliadky farmy ste spomenuli, že zvieratá liečite homeopatiou. Ale homeopatia nie je vedecky dokázaná.
Je to prvá vec, ktorú skúšame. Niekedy funguje, niekedy nie. Ak nefunguje a je to potrebné, nasadzujeme antibiotiká, ale po liečbe ponechávame dlhý čas, kým zviera ide na porážku, aby bolo zabezpečené, že antibiotiká z jeho tela už nebudú prítomné v mäse v potrave.

Hovorili ste aj, že zvieratá neočkujete. Preto odo mňa otázka, ktorá je osobnejšia. Ľudské očkovanie taktiež neuznávate?
Nie, ľudské očkovanie plne podporujem, pretože riziká neočkovania ľudí a najmä detí sú veľmi vysoké. Riziká pri dobytku také vysoké nie sú.

Máte jednu dcéru, chceli by ste, aby pokračovala vo vašich šlapajách a bola raz vo vedení firmy HiPP?
Áno, ak to ona sama bude chcieť, budem veľmi šťastný, ak bude pôsobiť v našej firme.

Autorka foto: Michaela Čentešová



pondelok, 15. augusta 2016

Prečítané leto: Týždeň šiesty o počasí


Okrem toho, že nám nevyšlo počasie na dovolenke, tak tento týždeň až tak veľmi o počasí nebol, nestíhali sme akosi.

Vymysleli sme si dovolenku v Rakúsku, že zoberieme bicykle a budeme spoznávať oblasť Salzkammergut z dvoch kolies. A počasie sa rozhodlo ukázať nám svoje rôzne podoby.

Prišli sme v pondelok poobede a keďže bolo pekne slnečno, skočili sme do St. Wolfgangu a previezli loďkou po jazere a kúpali sme sa.


V utorok už pršalo a pršať neprestalo.


Ale náladu sme si nenechali pokaziť a vybrali sme sa do Hallstaatu. Aj upršané počasie má svoje čaro.


Zvyšok dovolenky len pršalo a pršalo, a tak sme bicykle vôbec nepoužili. Chlapci zašli do soľnej jaskyne v Hallstaate. Keďže je do nej vstup povolený až pre deti od 4 rokov, ja som s mladšou na nich čakala. A následne som závidela, lebo v jaskyni sú napríklad aj obrovské šmýkačky. Išli sme aj do Welsu do vedeckého zábavného centra Welios. Ak niekedy máte cestu okolo, určite choďte, je to skvelé miesto. Boli tam aj sekcie o počasí, bleskoch, výrobe elektriny. 

Týmto týždňom sme v podstate napĺňali trochu aj predchádzajúce týždne. Ku týždňu o cestovaní sme až teraz poslali Viki z Čítajme si spolu pohľadnicu. Ku týždňu o vode sme sa zas v Rakúsku boli kúpať v akvaparku Aquapulco.

A čo knihy? Keďže mal starší štvrté narodeniny, kúpili sme mu 4 knihy a medzi nimi aj Calvin nevie lietať s hurikánom. 

Všade so sebou vláčime Čarodejnicu Winnie a v nej sme opäť našli niečo o počasí, konkrétne, ako si Winnie vyrobila leto uprostred sneženia.

A nemôže chýbať milovaný Boribon s jeho upršaným dňom, kedy prišiel o všetkých sedem balónikov, ale tie sa mu vrátili v podobe dúhy. Tu by som upriamila pozornosť na podobnosť Boribona s naším štvorročným.


Stihli sme len jedinú aktivitu a to výrobu vlastnej domácej meteostanice, ktorú sme trochu upgradli o dve smerovky, lebo veď môže byť oblačno a zároveň veterno, nech sme čo najpresnejší.


Prečítané leto je projekt Viki z Čítajme si spolu a Alžbety z Malého pampúcha, ktorý má zabezpečiť, aby deti neutrpeli prázdninový útlm a aby sa čítanie v lete rozrástlo o ďalšie rozmery.

sobota, 6. augusta 2016

Prečítané leto: Týždeň piaty o hradoch


Tak piaty týždeň bol opäť trochu okresaný, keďže som sa snažila dobehnúť a nadbehnúť si prácu. Reálne sme sa tak k aktivitám dostali až v piatok. Nabehla som do Lidlu na nákup, zobrala aj nejaké krabice, že urobíme hrad. Doma som zistila, že krabíc je málo, a tak som sa neštítila a nakukla som do modrého smetiaka na papier. Zvyčajne nadávam na susedov, že krabice nerozrežú predtým, než ich hodia do smetiaka, tentokrát som im bola vďačná, keď som tam našla niekoľko krabíc vcelku.

Stavania hradu sa najprv chytil pán kráľ, ale dopadlo to takto.

A tak sa do toho pustila radšej pani kráľovná a toto bol výsledok. Rytiera vytvoril z alobalu náš princ podľa tipu z Facebook skupiny Prečítané leto.

Hrad, aj keď stavom vyzerá ako väčšina slovenských hradov (rozpadnuto a zlátane), slúži svojmu účelu. Najväčšiu radosť robia padacie dvere.

Toto leto sme už absolvovali hrady Pajštún, Biely kameň a Levický hrad. V sobotu sme pridali aj Červený kameň.

Na ňom je práve teraz výstava drakov, ktorí k hradom, samozrejme, patria.

A čo o hradoch sme čítali? Siahli sme po našej obľúbenej knihe s krátkymi netradičnými príbehmi.

Draci sú v tejto knihe zásadne neškodné a dobré tvory.

A princezné sa riadia heslom Sheryl Sandberg Lean In (čiže Oprite sa do toho).

Máme doma ešte jednu knihu o hradoch, ktorú som voľakedy dávno dostala ja. Je skôr náučna, čiže skôr pre väčšie deti.

Ale jednu časť o tom, ako sa nepriatelia občas dobývali do hradu cez latríny, som vám sem musela dať.

Budúci týždeň je o počasí a keďže ideme na bicykle do Rakúska, dúfam, že počasie nám ukáže len svoju prívetivú tvár.

Prečítané leto je projekt Viki z Čítajme si spolu a Alžbety z Malého pampúcha, ktorý má zabezpečiť, aby deti neutrpeli prázdninový útlm a aby sa čítanie v lete rozrástlo o ďalšie rozmery.

streda, 3. augusta 2016

Prečo sa Poliakom nechce makať alebo iné pikošky z výletu na farmu HiPP


Keď ma v marci oslovili z HiPPu, že či by som nešla na výlet na ich farmu v rámci press tripu, tak prvá otázka bola, že či môžem aj s prísavničkou. V tej dobe som ešte intenzívne kojila a nevedela som si predstaviť, ako by to prísavníčka zvládla.

Ale medzi marcom a júlom sa veci pomenili, z prísavníčky celodennej sa stala už len prísavníčka ranná a keď som si užívala minulotýždňový press trip, bola som veľmi šťastná, že nám deti neodporúčali zobrať.
Vždy výborné BIO jedlo a najmä piknik uprostred pastviny bola úplná nádhera.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Celý výlet sa začal tým, že som si doma zabudla občiansky preukaz a kvôli tomu som zmeškala vlak, na ktorý som mala zakúpenú miestenku. V druhom vlaku som si preto aj hodinku postála, ale vďaka krásam českej krajiny mi cesta ubehla rýchlo. Manžel medzitým doma hasil horiacu polievku, ktorú som zabudla vypnúť.

Úprimne, mala som obavy z výletu s inými matkami, predsa len, ľudia sú rôzni, ale matky sú väčšinou akoby z inej planéty. Celkom dobre to vystihla Peťa, ambasádorka HiPPu na českom Modrom koníkovi, ktorá napísala: Zatim mi vsichni pripadaji sympaticti :-D coz povazuji za absolutni uspech!!! :-D 

Boli sme však výborná partia 11 ľudí, ktorých mená som sa naučila za jediný deň! Osobitná pochvala patrí Janke a Marcelovi z českého HiPPu, ktorí určili heslo pre výlet: Poďme si to poriadne užiť! a Len žiadne stresy! To sme sa aj snažili dodržiavať. Jediný mierne stresujúci moment bol, keď sme v hale gdanského letiska čakali na jeden zabudnutý mobil v lietadle blogerky Alice. Halou sa navyše niesol zápach pokazených záchodov. Bolo vtipné sledovať prichádzajúcich cestujúcich, ako vraštia nosy alebo ako sa s obavou pozerajú, či ten smrad nespôsobili náhodou oni.

Pozreli sme si Gdansk. Je to mesto, do ktorého sa ešte určite vrátim. 
V Gdansku vypukla II. svetová vojna. Mesto bolo takmer úpne zničené, po vojne všetko obnovili do pôvodného stavu.

Farma Podagi je asi 80 km od Gdanska, čo v reči eurofondových rekonštrukcií poľských ciest znamená tri hodiny autobusom. Ale keďže autobus mal wifinu, cesta ubehla rýchlo. Že asi ozaj ideme do bohom zabudnutej časti sveta som pochopila, keď sa cesta zmenila z asfaltovej na panelovú a potom sa zrazu autobus vybral po lúke. Ale ten pohľad, ktorý sa pred nami vynoril, keď sme kufríkmi na koliečkach orali trávičku, bol úžasný.
Vo vežičke naľavo má jedna z izieb kúpeľňu.

Kaštieľ, ktorý bol počas socializmu využívaný na uskladenie obilia, kúpil Stefan Hipp a kompletne zrekonštruoval. Každá izba je iná, všade je krásny starodávny nábytok. Na uvítanie nás čakali HiPP nápoje, bio ovocie a pralinky z cukrárne bratranca Stefana Hippa. Nasledovala večera, nočné posedenie pri víne a skvelých syroch. Kecalo sa veľa, ale skoro vôbec o deťom. Bolo mi jasné, že sa mi po troch dňoch nebude chcieť ísť domov.

Druhý deň sa začal jednoduchými, ale výbornými raňajkami.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Po raňajkách nám Stefan Hipp povedal veľmi veľa zaujímavých informácií o ekologickom poľnohospodárstve a jeho porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom. Na to napíšem asi osobitný blog post, lebo toho bolo veľa. Nejak sa stalo, že som sa práve ja stala tlmočníčkou. Takže ak sa chcete venovať tlmočeniu, budú stačiť 4 letá v USA a pozerať veľa amerických seriálov. Mne to teda zjavne stačilo, aby som vedela prekladať o humuse a dážďovkách.
Ale aby ste si nemysleli, dostala som aj Google translate toho, čo Stefan Hipp rozprával (mal to vopred pripravené). Ale ako to býva s Google translate, trochu som na to kukala ako puk, keď tam zrazu bolo niečo o AIDS. Po chvíli som pochopila, že to je len sloveso aid v tretej osobe - pomáha zle preložené.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

A vyrazili sme na obhliadku farmy a polí. Išli sme na štvorkolke tzv. mule, čo bola pre mňa veľká nostalgia za USA, kde sme na nich jazdili v detskom tábore, v ktorom  som počas vysokoškolských prázdnin pracovala.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

To, že ide naozaj o ekologický prístup, bolo vidno už na prvý pohľad. Bobry si postavili hrádzu a zaplavili les, nikto im ju nezničil. Vytvorili tak nový biotop.
Už to síce nie je les, ale je to zas pekná bažurina pre bobrov.

Močiare nechávajú uprostred polí, neodvodňujú ich. V jednom takom, ktorý im vznikol len pred pár rokmi, napočítali minulý rok 130 druhov vtákov. Jazero, v ktorom voľakedy nebol žiadny život, keďže bolo plné chemikálii, je dnes čisté a plné rýb. Mimochodom, obnova pôdy a hospodárstva zničeného konvenčný poľnohospodárstvom, trvá asi 25 rokov.
Ďatelina, všade samá ďatelina. A bzukot včiel. Polia nekosia medzi 11 a 14 hod., pretože vtedy včely najviac lietajú, tak aby ich nezabíjali kosením.

Pozreli sme sa na polia s pšenicou, ovsom, zemiakmi a mrvkou. Stefan Hipp nám vysvetlil, ako plodiny ekologicky pestujú, ako bojujú proti škodcom či ako hnoja.
Stefan Hipp. Tohto pána som sa spýtala, či má vnúčatá. Trapas som si urobila riadny, keďže má len 11-ročnú dcéru. Ale na moju obranu, má 48 rokov. Moja mama už mala vnúča v jeho veku.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Základom je humus, ktorý udržiavajú v pôde vďaka hnoju dobytka, ktorý chovajú. Plodiny na poliach pravidelne obmieňajú a aby mala pôda dosť dusíka, dva roky nechávajú na poliach rásť ďatelinu, ktorá pôde cez svoje korene dodáva dusík. Zároveň ďatelina tým ako vysoko rastie, nedovolí narásť burine, a tak po dvoch rokoch, keď zasejú iné plodiny, majú s burinami oveľa menšie problémy.

Burinu odstraňujú mechanicky špeciálnymi strojmi, v prípade mrkvy ju musia plieť ručne, takže žiadne herbicídy. A tu prišla veľmi zaujímavá informácia. Každý rok na túto prácu najímali miestnych ľudí. Tento rok však poľská vláda schválila pre rodiny s dvoma a viac deťmi príspevok 500 zlotých mesačne na každé dieťa. To je  približne 115 eur. Rodina s 3 deťmi tak dostane mesačne 345 eur. Tak načo by pracovali, že? Reálne mali tento rok teda problém nájsť ľudí na túto sezónnu prácu. Budúci rok preto plánujú priviezť ľudí z Ukrajiny.

Ako inak, musela som si jednu biomrkvu vytrhnúť.
Už som mala mrkvu vytiahnutú, ale musela som Peti zapózovať, že ju akože ťahám.
Autorka foto: Petra Čermáková

Na farme chovajú aj kravy, približne 1000 kusov v 60 skupinách roztrúsených po pasienkoch. Približne 8 mesiacov z roka sú na veľkých pastvinách, počas zimy na farme s možnosťou výbehu a kŕmené senom, takže žiadne rýchlotučné kravy z kukurice, ako je to bežné v konvenčnom chove. Na mäso putujú dvojroční býkovia a porážajú ich v Nemecku, keďže v Poľsku nie je bitúnok, ktorý by spĺňal ich prísne štandardy.
Kravy, býky, teľatá a aj bociany sa tam pomedzi ne prechádzali.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Ovce sú na pasienkoch od apríla až do prvého snehu. Nedávno im vlk zožral ovcu, pretože pastier zutekal, keď ho začul a pes, čo mal ovce strážiť, zutekal tiež. Potom nasledovala informácia, že teraz v lete by už ovce nemali mať mladé, ale keďže pastier zabudol oddeliť jedného barana, ten sa činil a ku dňu našej návštevy splodil 27 neplánovaných letných jahniat. Pýtala som sa, či je to ten istý pastier, čo zutekal pred vlkom. Že hej. Takže tento pastier zjavne ašpiruje na ocenenie Zamestnanec roka.
Príkrmy s jahňacinou sú populárne najmä vo Veľkej Británii a Taliansku.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Farmu Podagi vlastní Stefan Hipp osobne, nie samotná firma HiPP. Ale všetko, čo vypestujú a odchovajú, je dodávané pre HiPP (a tiež sa z nich varia skvelé jedlá pre novinárky a blogerky, ktoré prídu na press trip). :D Takže suroviny pre mrkvové džúsy, príkrmy s mrkvou, zemiakmi, hovädzinou či jahňacinou pochádzajú aj z tejto farmy. Okrem toho odoberá HiPP bioprodukty najmä z fariem v Nemecku a Rakúsku. Králičie mäso odoberá z Maďarska. Prekvapením pre mňa bolo, že biomlieko odoberá HiPP zo Slovenska. Ovocie je najmä zo Španielska či Talianska. Celkovo majú 6000 dodávateľov.

Banány sú z Kostariky, kde majú špeciálny projekt podpory rodinných fariem v pestovaní biobanánov. Viaceré sme pýtali na kontroverzný palmový olej. Stefan Hipp povedal, že do umelých mliek je nenahraditeľný. V súčasnosti podporujú projekty šetrného pestovania palmy olejnej na palmový olej v Kolumbii a Ekvádore. Tie sa v týchto krajinách pestujú v oblastiach, kde predtým neboli žiadne stromy, a tak majú presne opačný a pozitívny efekt než pestovanie v Indonézii, kde sa kvôli plantážam vyklčujú pralesy.

Pozreli sme si ešte kone, ktoré však nechovajú na mäso, ale je to Stefanova osobná záľuba. Prezradil však, že detské príkrmy s koňacím mäsom sú veľmi populárne v Rusku. Keďže on kone miluje, tento produkt HiPP nevyrába ani len pre to Rusko.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Z výletu po farme a poliach sme sa vrátili nadšené, plné informácií a hlavne zaprášené. Kto sa počas jazdy na štvorkolkách usmieval (všetci), cítil na zuboch fajný nános prachu. Po dni natriasania sa sme absolvovali 20-minútovú relaxačnú masáž.

Nasledovala opäť skvelá večera, tentokrát stejk a musím povedať, že mäkší stejk som ešte v živote nemala. Po večeri nasledoval čas pre rozhovory so Stefanom Hippom. Čo som sa ho pýtala a aké boli jeho odpovede, prinesiem ešte v jednom blog poste.

Na druhý deň raňajky a odchod domov. Autobusom do Gdansku, odtiaľ lietadlom do Varšavy, ďalším lietadlom do Prahy a nakoniec autom do Bratislavy. Viezla ma Katka z dm drogerie markt. Kecelo sa nám tak dobre, že v Brne sme neodbočili na Bratislavu a pokračovali na Olomouc, čo sme si všimli až po 70 km. Cestu sme si tak predĺžili o dve hodiny. Proste ako som začala, tak som aj skončila.

Hlavný dojem, ktorý v mne výlet zanechal, bol, že ekologické hospodárstvo nie je vôbec o trende,  buzze či hipserských slovách, ale o ozajstných činoch. 

Stefan Hipp verí, že zdravá pôda znamená zdravé jedlo a to znamená zdraví ľudia. Verí, že ekologické poľnohospodárstvo je lepšia alternatíva než konvenčné farmárčenie a tiež lepší variant než geneticky modifikované plodiny. Povedal, že výnosy majú podobné, ako konvenčné poľnohospodárstvo a minulý rok mali dokonca vyššie. Minulý rok boli totiž suchá, čo spôsobilo farmárom veľké straty. Ich pôda však dokáže vďaka šetrnému obhospodárovaniu absorbovať desaťkrát viac vody, vytvoriť si zásoby a úrodu tak mali ešte lepšiu.

Stefan vyrástol na farme a poľnohospodárstvu sa ozaj rozumie. Na tejto farme osobne na všetko dohliada, jazdí na ňu každé dva týždne na 1 deň, počas leta častejšie, keďže má viac takýchto press tripov s blogermi a novinármi z rôznych krajín (tento rok boli pred nami už Turci, Rusi a Poliaci). Takže keď vidím, že šéf firmy naozaj niečomu verí a žije tým, verím, že sa to aj úprimne premieta do toho, čo robí firma HiPP a aké produkty vyrába.
Tento strom má 700 rokov. Páčil sa mi, tak som ho aj vám odfotila.
Výlet bol plne hradený firmou HiPP. Teda až na ten lístok na druhý vlak, keďže prvý, na ktorý som už lístok s miestenkou mala, som zmeškala. :D

Vďaka za fotky Romane Chlebovcová, ambasádroke pre HiPP na Modrykonik.sk a Peti Čermákovej, ambasádorke pre HiPP na Modrykonik.cz. Zavítajte do ich skupín, majú tam súťaže o výrobky aj o srdiečka (nepýtajte sa ma, neviem, na čo sú tie srdiečka dobré).

A odporúčam aj video českej vlogerky Terezy z tohto výletu.