utorok 26. februára 2013

7 tipov pre posilnenie kojeneckej lobby


Kojenecká lobby je tajná organizácia, nikto nevie, kto za ňou stojí, je však známe, že jej chápadlá sú všade, kde sa vyskytujú rodiace ženy. Jej snahou je nastoliť nadvládu kojenia vo svete matiek. Zatiaľ sa im však najmä darí deprimovať už tak dosť zdeprimované matky, ktorým sa kojiť až tak nedarí.  Ako taká lobby vyzerá, si pozrite napr. tu. Keďže jej úspech je zatiaľ len polovičatý (rôzne údaje hovoria o 50 % (a menej) žien, ktoré koja dieťa aspoň do veku 6 mesiacov), dala som dokopy pár tipov, ako toto skóre vylepšiť.

1. Patent
Je na čase vyraziť do boja a patentovať si princíp, proces, technológiu a všetko súvisiace s kojením. Nie je OK, že výrobcovia umelého mlieka zneužívajú kojenie pre svoje účely. Hovoria Podporujeme výlučné dojčenie po dobu minimálne 6 mesiacov a odporúčame pokračovať čo najdlhšie. Ale kde, v skutočnosti by kojenie zakázali a zarábali ešte ťažšie prachy. Takže ak si kojenecká lobby patentuje kojenie, nebudú sa môcť výrobcovia odvolávať na kojenie.

2. Názov
V slovenčine navrhujem oficiálne uznanie slova kojiť, namiesto dojčiť za správne a spisovné slovo pre proces kŕmenia dieťaťa prostredníctvom prsníka. Slovo dojčiť príliš pripomína slovo dojiť a to je už len kúsok ku krave. Žiadna firma predsa nechce, aby sa jej klienti cítili ako prežúvavce.

3. Ohýbaj ma mamko
Začať treba od malička, poriadne tlačiť kojenie do povedomia malých dievčat. Na tomto poli je kojenecká lobby zatiaľ najďalej. Konkrétne s bábikou na kojenie, ktorú som spomínala aj v článku o skvelých hračkách.

4. Product placement
Kojenie treba viac pretláčať do popredia, najmä prostredníctvom hollywoodských filmových trhákov. Ale nenarážam pri tom len na kvalitnú filmovú klasiku o "snažilkách a tehuľkách", ale na všetky filmy. Dokonca by som bola za povinný limit minimálne 1 kojenie na každých 60 min. filmu. V takom Terminátorovi by to následne mohlo vyzerať nejak takto.


5. Kojace vzory
Zdôrazňovať, že veď aj naše matky, staré matky, prastaré matky atď. tiež dojčili je úplne zlý prístup, keby sme chceli byť ako ony, tak nosíme kroje a čepce. Do popredia treba dať kojacie celebrity. Ale nie takým tým vyumelkovaným spôsobom, že hodinu Angelinu stajlujeme a potom pekne pofotíme pre magazín a vlastne nič na fotke nevidno.

Treba ísť na to guerrillovo, akože kdesi náhodou paparazzi odfotí nejakú tú kojaciu celebritku, najlepšie, aby aj aj dvorec bolo vidno, nech je to uveriteľné.

 6. Móda
Namiesto nakupovania kabeliek Dolce & Gabbana a topánok Manolo Blahnik riešia zrazu ženy odsávačky, kojenecké podprsenky, krém na bradavky, vložky do podprsenky a iné dôležité náradie na prežitie kojenia. Hneď by sa však lepšie kojilo s podprsenkou Dior, lepšie by sa hojili bradavky s krémom Channel, lepšie by sa odsávalo so značkou Porsche.

7. Eliminácia nespokojných klientov
Nájde sa pár nespokojných žien, veď občas sa vyskytnú drobné problémiky, ktoré ani nestoja za reč, ale predsa ich spomeniem:
  • Absolútne obmedzený jedálniček, keďže polovica potravín spôsobuje alergie a druhá koliky.
  • Pretekajúce mlieko, takže keď meníte dieťaťu plienku, sebe rovno meníte aj tričko. 
  • Odžužlané bradavky, ktoré spôsobujú bolesť horšiu ako kontrakcie. 
  • Občas nejaký ten upchatý mliekovod, vďaka čomu má žena prsník ako kameň, že môže manžela ním ovaliť, aby sa lepšie vyspal do roboty pri plačúcom dieťati. 
  • V horšom prípade zápaly prsníkov a z toho horúčky.
  • Niekedy je to naopak málo mlieka, čo spôsobuje neutíchajúci rev dieťaťa.
A všetky tieto ženy si to nenechávajú pre seba! Hovoria o tom všetkým naokolo, osobne, ale najmä na mamičkovských fórach. Úplne zbytočne strašia potenciálne matky, ktoré si myslia, že veď kojenie je tá najprirodzenešia vec, to musí isť samo a bez problémov. Jediné riešenie je preto absolútna eliminácia takýchto rečí, nech to stojí, čo to stojí. Najprv pekne po dobrom, potom uplácaním, potom vyhrážkami a ak ani to nepomôže, zablokovaním prístupu na takéto fóra a najlepšie na celý internet. Verte mi, nie je nič horšie, ako zablokovať matke prístup na internet, veď ona už potom stíchne, len aby ste jej ho odblokovali.

Kľudne pridajte ďalšie tipy do diskusie.

piatok 22. februára 2013

Najlepšia matka je bezdetný muž


Napísala som včera blog post o tom, aký bol let so šesťmesačným dieťaťom do Kolumbie. Tá diskusia, ktorá sa následne spustila, za prečítanie nestojí, veď viete, SME diskutéri. Urobila som si však malú štatistiku vyslovene negatívnych reakcií.

Bolo ich 17, z toho 12 bolo mužov a 5 žien. Zaujímavé je, že ani jeden z týchto diskutérov nespomenul nejakú osobnú skúsenosť s vlastným dieťaťom, na rozdiel od iných, prevažne neutrálne alebo pozitívne diskutujúcich, tak predpokladám, že vlastné deti nemajú. Ale plnú klávesnicu múdrych rád mali požehnane, na Modrej kobyle by sa mohli parádne vybúriť, ak tak náhodou už nerobia.

Ale všetkých SME diskutérov predčil komentár na mojom Facebook statuse od akéhosi mne neznámeho Pata Alcesta, ktorý je tiež bezdetný a nemá ani priateľku. Jeho fotku som úplne drzo zobrala z jeho Facebook profilu. (Jeho fotku som stiahla, keďže sa za ňu, na rozdiel od svojho názoru, hanbí.) Nepodobá sa vám na Breivika? No a jeho komentár:

Veronika, bez urazky, ale je skoda, ze zrovna "matky" ako ty, maju vobec deti... Predpokladam, ze tym dietatom si si zabezpecila nejakeho solventneho otecka a zivitela, ako to uz u dnesnych, tzv. "modernych" zien chodi Byt tak sebecky a primitivny voci svojmu 6-mesacnemu dietatu, a hrabat sa s nim v takomto veku do Kolumbie, vypoveda o tom, aka si matka a aky mas charakter. S takymto dietatom by si mala predovsetkym sediet doma, na tej nicotnej, kapitalistickej zadnici a vsemozne sa starat o jeho stravu, zdravie, stastie a pohodlie a nie ho trepat do nie uplne bezpecnej krajiny, vdzialenej cca. 10 000 km, s 11 hod. letom! Ked som videl tvoj blog, musel som reagovat, lebo zrovna pred par tyzdnami som absolvoval podobny let, kde som videl podobne "matky" a dost mi to zdvihalo zlc...

No, je to ozaj škoda, že práve matky majú deti a nie bezdetní muži.

utorok 12. februára 2013

Požičiam dieťa Zn.: Na úradné účely


Materská a snežné počasie celkom praje môjmu podnikateľkému duchu a po prvom nápade prinášam už aj druhý. V posledných dňoch som behala po inštitúciách zriadených štátom - cudzinecká polícia, pošta, sociálna poisťovňa a pod. Prístup úradníkov "Šak ja mám plat istý" mnohí určite poznáte, že slúžia ľuďom, dokonca za ich dane, ich málokedy tankuje.

Ale tentokrát boli predsa len milší, ústretovejší, nevrčali, niektorí dokonca úsmev na tvári vylúdili. Dôvodom bol samozrejme môj syn, ktorý na nich kukal z kočiara a ak sa mu prihovorili, on ich nezištne odmenil jeho dvojzubým úsmevom. Dokonca ľudia v radoch ma chceli pustiť pred seba (ľudia, nie dôchodcovia)! Moje návštevy štátnych inštitúcií tak boli oveľa znesiteľnejšie.

A tak mi napadlo urobiť z toho biznis. Mamičky by prenajímali svoje deti ľuďom, ktorí potrebujú povybavovať úradné veci. Samozrejme, musím domyslieť veľa detailov, jedným z nich je, že prenajímané deti by mali byť ozaj roztomilé. Minimálne tak, ako to na obrázku nižšie.


utorok 5. februára 2013

...toť otázka



Keď žena oznámi, že je tehotná, mala by sa obrniť trpezlivosťou, lebo sa na ňu valia rovnaké otázky od rôznych ľudí a niekedy aj od tých istých ľudí a to stále dookola. Nie je to však záležitosťou len tehotenstva, človek sa narodí a v podstate odkedy vie hovoriť, alebo aspoň ukazovať prstami, už je vystavovaný takýmto výsluchom. Tak poďme pekne po poriadku:
  • Akože sa voláš? Veronikáááá.
  • Koľkože máš rôčkov? Šéééésť.
  • A už chodíš do školičky? Áááááno.
  • A čím budeš, keď budeš veľká? Učiteľkááááááá.
V puberte som v podstate na akúkoľvek otázku reagovala len prevrátením očí, že aký je dotyčný trápny, že sa vôbec pýta, tak prejdime rovno na dospelosť:
  • A čo to študuješ? Marketing.
  • A čo to z teba bude? Marketérka.
  • Aha...
No a teraz ide do tuhého:
  • Ako robota? V pohode.
  • A čo vlastne robíš? Marketing. Aha...
  • A frajera už máš? Uhm.
  • A kedy bude svadba? Už bola.
  • A do vlastného sa nechystáte? Už sme.
  • A ako sa vám býva? V pohode.
  • A bábätko nechystáte? Už som tehotná.
O-ó, to najhoršie prichádza:
  • Kedy máš termín? 7. augusta. (Kokos, už si to fakt vycapím na čelo.)
  • A čo to bude? Neviem ešte. 
  • A čo by si chcela? Je mi to jedno.
  • Veď jasné, hlavne nech je to zdravé, že? Uhm.
  • A už máte meno/á? Nathaniel pre chlapca. Akóóó? Na-tha-niel.
  • Ako sa cítiš? Super, ani neviem, že som tehotná. (Nasledujú závistlivé pohľady matiek, ktoré sa počas tehotenstva pozerali do hajzľovej misy častejšie ako do zrkadla, potenciálne budúce matky majú v očiach záblesk nádeje, že aj ony raz budú môcť dať také odpovede).
  • Už máte kočík? Nie. (WTF1, som v štvrtom mesiaci, nestačí to kúpiť počas kontrakcií?)
  • Kde budeš rodiť? A čo ja viem. (WTF2, to sa treba rozhodnúť dopredu, nestačí počas kontrakcií?)
A keď už je ten uzlíček radosti na svete:
  • Chlapček? Uhm.
  • A ako sa volá? Nathaniel. Akóóó? Na-tha-niel.
  • Koľko váži? Čo ja viem, naposledy čosi okolo 5 kíl.
  • A na koho sa podobá? Neviem, je mi to jedno.
  • Kde si rodila? Na Antolskej.
  • Aký bol pôrod? Cisársky.
  • A kojíš? Jasné, však šetriť treba, na umelé mlieko peniaze nie sú, kúpili sme ten mrte drahý kočík.
  • A dobre papká? Uhm.
  • A zdraví ste? Uhm.
  • A dobre spí? Uhm. Koľkokrát sa budí? Štyri až šesťkrát. Uhm...
  • A zuby už má? Hej dva, hryzie ma potvora.
  • A ako to zvládaš? V pohode.
  • A druhé bude kedy? (Nasadím priblblý úsmev a v duchu prevrátim očami.)
Ak som na nejakú otázku, za ktorú by ste vraždili, zabudla, kľudne dopíšte do komentárov.