Keď žena oznámi, že je tehotná, mala by sa obrniť trpezlivosťou, lebo sa na ňu valia rovnaké otázky od rôznych ľudí a niekedy aj od tých istých ľudí a to stále dookola. Nie je to však záležitosťou len tehotenstva, človek sa narodí a v podstate odkedy vie hovoriť, alebo aspoň ukazovať prstami, už je vystavovaný takýmto výsluchom. Tak poďme pekne po poriadku:
- Akože sa voláš? Veronikáááá.
- Koľkože máš rôčkov? Šéééésť.
- A už chodíš do školičky? Áááááno.
- A čím budeš, keď budeš veľká? Učiteľkááááááá.
V puberte som v podstate na akúkoľvek otázku reagovala len prevrátením očí, že aký je dotyčný trápny, že sa vôbec pýta, tak prejdime rovno na dospelosť:
- A čo to študuješ? Marketing.
- A čo to z teba bude? Marketérka.
- Aha...
No a teraz ide do tuhého:
- Ako robota? V pohode.
- A čo vlastne robíš? Marketing. Aha...
- A frajera už máš? Uhm.
- A kedy bude svadba? Už bola.
- A do vlastného sa nechystáte? Už sme.
- A ako sa vám býva? V pohode.
- A bábätko nechystáte? Už som tehotná.
- Kedy máš termín? 7. augusta. (Kokos, už si to fakt vycapím na čelo.)
- A čo to bude? Neviem ešte.
- A čo by si chcela? Je mi to jedno.
- Veď jasné, hlavne nech je to zdravé, že? Uhm.
- A už máte meno/á? Nathaniel pre chlapca. Akóóó? Na-tha-niel.
- Ako sa cítiš? Super, ani neviem, že som tehotná. (Nasledujú závistlivé pohľady matiek, ktoré sa počas tehotenstva pozerali do hajzľovej misy častejšie ako do zrkadla, potenciálne budúce matky majú v očiach záblesk nádeje, že aj ony raz budú môcť dať také odpovede).
- Už máte kočík? Nie. (WTF1, som v štvrtom mesiaci, nestačí to kúpiť počas kontrakcií?)
- Kde budeš rodiť? A čo ja viem. (WTF2, to sa treba rozhodnúť dopredu, nestačí počas kontrakcií?)
A keď už je ten uzlíček radosti na svete:
- Chlapček? Uhm.
- A ako sa volá? Nathaniel. Akóóó? Na-tha-niel.
- Koľko váži? Čo ja viem, naposledy čosi okolo 5 kíl.
- A na koho sa podobá? Neviem, je mi to jedno.
- Kde si rodila? Na Antolskej.
- Aký bol pôrod? Cisársky.
- A kojíš? Jasné, však šetriť treba, na umelé mlieko peniaze nie sú, kúpili sme ten mrte drahý kočík.
- A dobre papká? Uhm.
- A zdraví ste? Uhm.
- A dobre spí? Uhm. Koľkokrát sa budí? Štyri až šesťkrát. Uhm...
- A zuby už má? Hej dva, hryzie ma potvora.
- A ako to zvládaš? V pohode.
- A druhé bude kedy? (Nasadím priblblý úsmev a v duchu prevrátim očami.)
Ak som na nejakú otázku, za ktorú by ste vraždili, zabudla, kľudne dopíšte do komentárov.
...tiez mate problemy s bruskom?
OdpovedaťOdstrániť...nechces balik oblecenia po mojom malom??
... a oblubena mojej svokry: A uz ma konecne hnede oci??? :))))
Tieto sa mi nejakym zazrakom vyhli.
Odstrániť...aha, a este taky co som oblubovala od tiet na ulici: ...A preco vam to dietatko tak place??? (lebo sa nudi, teta...)
OdpovedaťOdstrániťAj moja svokra stale otravuje s ocami. Vzdy ked vola, pyta sa akej farby ma maly teraz oci. Vola kazdy den.
OdpovedaťOdstrániťZabudla som A na koho sa podoba, doplnam.
OdstrániťA mas aj nejake zvlastne chute? A nadej v ociach ze sa dopocuju o nejakej brutalne divokej kombinacii :-)
OdpovedaťOdstrániťÓ áno, zvláštne chute som zabudla.
OdpovedaťOdstrániť