piatok 26. apríla 2013

Nový marketingový recept na úspech - vykážte rodičov s deťmi


V stredu bratislavská vegánska reštaurácia Lucy's Vegan Food zverejnila tento status:


Ten flame, ktorý sa k tomu spustil, by nemohol existovať bez Facebooku (neviem, či to je sťažnosť, či radosť, každopádne Facebook, vďaka). Vyše 400 komentárov, kde sa navzájom osočujú matky, milovníci mačiek, bezdetní a neviem, kto ešte. Viac ako 200 zdieľaní (vrátane môjho).

Nepáči sa mi ten status a nepáčil by sa mi ani predtým, než som sa stala matkou. Vymedzovať akúkoľvek skupinu ľudí je protizákonne (ok, nedali zákaz, ale z toho statusu mi vzišlo, že rodičov s deťmi neobslúžia). Ale viac mi prekáža, že na základe jednej skúsenosti (apoň tak to napísali) s hlučným dieťaťom dajú rodičom take away, než aby ich obslúžili pri stole. Generalizovanie nemám jednoducho rada.

Podstatné mi však po dvoch dňoch príde, že to bol skvelý marketingový ťah. Včera som ešte tvrdila, že už neplatí, že aj zlá reklama je reklama, ale beriem späť. Počet fanúšikov na stránke stúpol, viacerí ľudia sa vyjadrili, že to tam navštívia a vyskúšajú, rodičov s deťmi odradili. Výsledok teda fantastický.

Čo celá táto záležitosť hovorí o majiteľke reštaurácie a zákazníkoch, ktorí jej takto pribudnú? Neviem, nechcem generalizovať.

štvrtok 18. apríla 2013

Svet bez detí + SÚŤAŽ


V živote mi nenapadlo, aký by bol svet, keby sa zrazu prestali rodiť deti. O to viac ma presne taký popis knihy Potomci lidí zaujal. Knihu napísala P.D. Jamesová už pred dvadsiatimi rokmi, s tým, že dej sa odohráva v roku 2021. Autorka sa však vyhla opisu technológií, a tak toto sci-fi zostane "aktuálne" aj o desať rokov.

Už 25 rokov sa na svete nenarodilo žiadne dieťa a vedci nedokážu prísť na to, prečo sa to stalo, zároveň tento problém nevedia vyliečiť. Všetky snahy sa sústreďujú na predĺženie veku ľudí, zlepšovanie staroby a prípravy na posledné roky ľudstva. Dej sa odohráva v Anglicku, ktoré zostáva jedným z mála štátov, kde ešte nevládne anarchia.

Hlavnou postavou deja je profesor histórie Theo, ktorý v tomto svete bez detí sám prežíva len apaticky, nezaujíma ho nikto a nič. Až kým ho jedného dňa nekontaktuje Julian, ktorá je členkou malej skupiny, ktorá požaduje zmenu v systéme vládnutia.

Kniha je zaujímavá práve preto, že predostiera svet, v ktorom neexistuje nádej. Lebo, či si to priznáme alebo nie, načo vôbec niečo robiť, načo žiť, keď ten svet nebude komu odovzdať. Knihou sa vinú úvahy o tom, čo pre ľudstvo znamenali deti a čo pre ne znamená to, že deti už nie sú. Druhou rovinou sú zas úvahy o moci, ktorej zneužívanie je oveľa jednoduchšie, keď ľudia stratili nádej. Organizovanie hromadných samovrážd, novodobé otrokárstvo, ponižovanie ľudí najrôznejšími formami. Obraz sveta sveta a beznádeje, ktorý by som nechcela zažiť, ale ktorý, bohužiaľ, veľa ľudí na Zemi zažíva aj v našej realite.

Po prečítaní knihy som si pozrela aj film z roku 2006, ktorý režíroval Alfonso Cuarón (známy najskôr ako režisér jedného z dielov Harryho Pottera, mne osobne sa zapísal do pamäte ako producent filmu Faunov labyrint). Napriek tomu, že film je po formálnej stránke fenomenálny, obraz predapokalyptického Anglicka je naozaj dokonalý a herecké obsadenie celkom lákavé (Clive Owen, Julianne Moore, Michael Caine), s knihou má film spoločný len motív a mená niektorých postáv. Filmu chýba práve filozofický rozmer, ktorý ma v knihe zaujal najviac. Kuknite trailer, či vás to zaujme.

Tradične knihu môžete vyhrať, však načo by mne stála na polici. Stačí nižšie napísať email a ak sa na vás usmeje šťastie, 29.4.2013 vás generátor náhodných čísel vyžrebuje.

Aktualizácia 18.5.2013: Súťaž bola ukončená, víťazný email salat...a.a...@gmail.com bol kontaktovaný, všetkým ostatným ďakujem za účasť. Súťaže budú aj naďalej.

Knihu na recenzovanie poskytla spoločnosť Albatros Media. Zakúpiť si ju môžete TU.


štvrtok 11. apríla 2013

Blogy pre antimamu 1


Byť antimamou je niekedy ťažké. Moje zásadne dobre mienené sarkastické blog posty občas bývajú nepochopené, a tak keď občas narazím na podobne zmýšľajúcu blogerku/blogera, ktorí si z materstva, bábätiek a samých seba robia srandu, pookrejem. A často získam inšpiráciu, škoda by bola nepodeliť sa o ňu.

Dôvody, prečo môj syn plače
Ach, do tejto fázy sa už dostáva aj moje dieťa, plače kvôli dôvodom, ktoré sa už nám, dospelým, zdajú jednoducho nepochopiteľné. Táto mama svojho syna pri plači vždy odfotí a šup s tým na internet, samozrejme aj s odôvodnením, prečo plače. Tu preto, že ho nenechala jesť hlinu.
Zdroj: reasonsmysoniscrying.tumblr.com

Biť či nebiť - (rady budúcim otcom)
Existuje aj slovenský Antiotec. Škoda, že napísal len tri články (2. a 3. časť). Naozaj ich odporúčam prečítať, hlavne otcom. Skvelé sú najmä postrehy smerom k manželke: "Pretože manželka sa zmení. Ale vážne! A nemôžu za to len hormóny. Nič už nebude, ako predtým. Stanete sa totiž číslom 2. Už nafurt. A s počtom narodených detí sa postupne posúvate stále viac na koniec zoznamu obletovaných osôb v domácnosti - za vami zostane už len škrečok. Väčšinou vás predbehne aj váš foxteriér."

Sklapnite, rodičia
Facebook priniesol veľa dobrého (rýchle šírenie mémov), veľa zlého (keď potvrdíte event na FB, tak aj dojdite!) a tzv. rodičovský oversharing (neviem slovenský ekvivalent). Blog STFU, Parents je tak dobrý, že raz mu venujem aj samostatný blog post. Dovtedy len v skratke: máte na FB rodiča (povedzme si to rovno, najčastejšie matky), ktoré každých 5 minút postnú novú fotku svojho rozkošného bábätka? A nevynechala ani fotky z pôrodu (rozkročené nohy na koze), či prvé hovienko v nočníku, prípadne aj nejakú tú grcku? A občas pod váš status o tom, ako ste unavená z roboty napíše: "A to ešte nie si matka!!! To len potom budeš unavená!!!!!" No tak urobiť screenshot a šup s ňou na tento blog a môžete sa tešiť na štipľavý komentár autorky blogu. (Blog je len v angličtine, že by som založila slovenskú verziu? :)
Zdroj: www.stfuparentsblog.com


Planéta zázrakov
Paul Rudnick píše skvelé články do The New Yorkera. Keď si zobral na mušku mamy blogerky, tak som musela odísť do inej miestnosti, aby som svojim smiechom nezobudila syna. Krátky preložená ukážka: "Volám sa Jyll Cimmaron Stelton a každé ráno, ešte predtým, než vyleziem spod periny, vezmem svoj ​​iPad a začnem mamablogovať. Vždy začnem zložením modlitby vďačnosti za svoje krásne deti: Sonnet (Sonet), Cascade (Kaskáda), Nebula (Hmlovina) a bábätko Diaspora (Diaspóra). Nie som si istá, čo znamená slovo "diaspóra", ale znie to tak pekne a bolo to buď toto slovo alebo alebo Chipotle (údená mexická chilli paprička používaná v mexickej kuchyni).

Ak máte tipy na nejaké dobré, podobne ladené blogy, sem s nim. Lebo nie je nič škodlivejšie pre matku, ako keď sa berie príliš vážne. Tak je dobré si to občas pripomenúť.