štvrtok 18. decembra 2014

List Ježiškovi


Milý Ježiško,

toto sú moje tretie Vianoce a konečne by som rád dostal to, čo naozaj chcem. Celý môj život mama rozhoduje, čo si akože želám pod stromček, a potom dostávam samé sprostosti, z ktorých sa mám akože bohovsky tešiť.

Najzaujímavejšie na darčekoch boli minulý rok akurát tie obaly, v ktorých boli všetky tie haraburdy zabalené. Od zúrivosti som ich trhal, na čom sa akože všetci hrozne smiali, kým mne bolo do plaču. Ale nie som urevané decko, takže som plač pretavil do toho zúrivého trhania.

Takže si poďme vyjasniť, čo NAOZAJ chcem tento rok na Vianoce.

Oranžové svetlo. Chcel by som jedno len pre seba, aby na mňa otec nezačal hystericky ziapať, keď ho šťuknem. Je možné, že to má niečo spoločné s tým, že keď ho šťuknem, vypne sa jeho počítač, on si začne trhať vlasy, že si niečo neuložil. Neviem, lebo ja si bežne veci neukladám po sebe späť do poličiek, kvôli čomu si trhá vlasy zase mama. Ja mám vlasov málo, takže si ich netrhám nikdy.

Kľúč od auta. Priznám sa, oranžová ma priťahuje. Zistil som súvis medzi kľúčom od auta a oranžovými svetlami na aute. Stačí stláčať ten kľúč aj cez okno v byte a svetla blikajú. Dokážem to robiť aj celú hodinu. Lenže kľúče od auta začali rodičia dávať na vysokú poličku. A to odvtedy, ako došiel sused, že vonku naše svetlo robí diskotéku a priťahuje pozornosť nejakých iných ujov, ktorí si už naše auto obzerali. Otec mi vytrhol kľúč, neziapal, len hrozne zbledol.

Vianočné gule. Sú krásne farebné a lesklé. Z psychologického hľadiska tak jasne určené pre deti, to vie každý imbecil, že decko pôjde po farebnej a lesklej veci. Ale nie, ja sa toho dotýkať nemôžem. Ako kopec iných farebných a žiariacich vecí, napríklad obrazovky televízora. Tak na čo sú v tomto byte? Čo žijem v múzeu? Teraz teda dotrepali vianočný strom do bytu a keďže ho nemali kam dať, tak spacifikovali môj stan v obývačke, do ktorého som sa vždy schoval pred spaním a rodičia mali problém ma z neho vytiahnuť, keďže oni sa do neho nezmestia. Moje jediné útočisko v tomto múzeu. No a na strom dali krásne lesklé vianočné gule. Keďže mi už dávnejšie spacifikovali aj všetky loptičky, na ktorých sa otec občas išiel prizabiť, tak som sa potešil, že konečne nové, ale keď si chcem zobrať vianočnú guľu, tak zas začne hystericky ziapať moja mama. Hm, Vianoce, sviatky pokoja a radosti. Ako pre koho.

Peňaženku. Fascinuje ma, koľko vecí sa do maminej peňaženky zmestí. Je pomerne malá, ale keď ju otvorím, hotový poklad. Sú tam kartičky s maminými fotkami, na ktorých vyzerá ako vrahyňa. Potom kartičky, ktoré podáva tetám v obchode, aby sme mohli prejsť cez dvere s nákupom bez toho, že by sa spustil alarm, ako vtedy raz. Ďalšie kartičky, ktoré podáva tetám, a potom sa hrozne raduje, keď dostane zadarmo za podanie kartičky nejakú haraburdu. Potom sú tam kartičky, ktoré dáva doktorovi, ktorý ma pichá injekciou. Tie sa vždy snažím zničiť, lenže minule sa namiesto papierovej objavila v peňaženke rovnaká, ale z tvrdého plastu a tú sa mi ešte roztrhať nepodarilo. No a ešte sú v peňaženke mince. Hrozne mi chutia, najlepšie sú také menšie, tmavé, tých viem dať do úsť naraz najviac. Lenže mama, keď to vidí, tak ju chytí hrôza, schmatne mi tvár a kričí: "Vypľuj to, vieš koľkým ľuďom to prešlo rukami?" Neviem a ani ma to nezaujíma, pre mňa je podstatné len to, že to prejde mojimi ústami. Po takomto incidente ma vždy týždeň sleduje a meria teplotu. Nemohol by som dostať vlastnú peňaženku, takú, aby som po hraní s ňou nemusel trpieť týždeň teplomer v zadku?

Vyťahovacie vreckovky. Sú rozmiestnené po celom byte, v každej miestnosti jedna krabica. Doteraz som však nepochopil algoritmus, kto si koľko tých vreckoviek a ako často môže vyťahovať. Napríklad teraz, si ich otec ťahá asi každú minútu a dáva k nosu a vydáva divný zvuk. Takým tempom vytiahne asi 60 vreckoviek za hodinu. Keď ja chcem tromfnúť jeho rekord, že vytiahnem 60 vreckoviek za 5 minút, tak sa mama hrozne rozčúli. Taktiež ona vytiahne tú vreckovku, keď kvapne trochu polievky na stôl, keď ma kŕmi. Keď som minule rozlial celú fľašu čaju na zem a vytiahol som celý balík vreckoviek, aby som to utrel, tiež nebola nadšená. Inak jeden balík na ten čaj nestačil. Bude to asi nejak súvisieť s objemom a absorpčnou schopnosťou daného materiálu, lebo ona doniesla nejakú handru z kúpelne a tá vysala zbytok ako nič.

Pozri Ježiš, fakt nie som náročný. Vôbec nechcem tie trápne hračky, ktoré sú akože zmenšenina vecí, ktoré máme doma. Keď sa chcem hrať s mikrovlnkou, tak si dám stoličku a hrám sa s tou ozajstnou, krpatú z hračkárstva si vieš kam môžeš strčiť. To isté s vŕtačkou. S tou detskou ani neurobím dieru do steny. S tou ozajstnou sa mi to už podarilo. Takže ušetri si peniaze za predražené Hasbro a Mattel veci a dones mi týchto päť, ktoré som napísal. Budem Ti vďačný a možno, keď deťom splníš ich ozajstné priania, tak Ťa už konečne niekto dá dole z toho kríža.

S pozdravom Ja

pondelok 15. decembra 2014

10 tipov pre pozdvihnutie kočíkového priemyslu


To nosenie detí sa tak rozmáha, že sa obávam o kočíkový priemysel. Malý záblesk nádeje pre túto brandžu poskytli Stokke kočíky, ktorých snahou je poukázať na to, že dieťa má právo pozerať sa na svet z rovnakej výšky ako poháňač kočíka.
Zdroj: Stokke.com

Ale to je málo, takže ponúkam 10 tipov, ako prinavrátiť kočíkom ich slávu.

1. Tankový kočík
Aj keď tento kočík sa momentálne nevyrába, určite by apeloval na skupinu ľudí, ktorí si budujú bunkre a robia zásoby jedla pre prípad tretej svetovej vojny, apokalypsy alebo návštevy mimozemšťanov. Biznis šanca ako vyšitá, ktorý výrobca sa jej chopí?
Zdroj: brainpickings.org

2. Kočík do nákupného centra
Pred dvoma rokmi som písala o kočiari s odhŕňačom, ktorý by sa hodil do nákupných centier najmä v predvianočný čas. Toto je ešte vylepšená verzia, nielenže by ľudia uhýbali, zaručene by ste nákupné centrum vyprázdnili behom piatich minút.
Zdroj: gadgetify.com

"Urob si sám" verzia vyzerá takto:
Zdroj: greatenjoy.com

3. Mužský kočík
Priznajme si to, kočíkovanie pre mužov nie je asi veľmi obľúbená činnosť. Preto sa Škoda spýtala tisíc otcov, ako by vyzeral ideálny kočík. Toto je výsledok.
Zdroj: gizmag.com

Opäť "Urob si sám" verzia:
Zdroj: themetapicture.com

4. BMW kočík
Heclo sa aj BMW, však nie je predsa horšie než Škoda.
Zdroj: dottech.org

5. Ekologický kočík
Tento kočík má solárne panely, takže si ním môžete nabiť napr. iPad, keď kočíkujete. Takže mieri na skupinu ľudí, ktorí chcú byť buď eko alebo Apple cool alebo oboje.
Zdroj: oddee.com

6. Retro kočík
Tie teraz tiež letia. Máte na výber z troch. Klasický retro štýl:
Zdroj: retrokociky.sk

Alebo Ultra retro štýl:
Zdroj: oddee.com

Alebo Futuro retro štýl:
Zdroj: oddee.com

7. Bicykočík
Spojenie bicykla a kočíka, prípadne kolobežky a kočíka, zaujme športovo založených rodičov. A Holanďanov.
Zdroj: oddee.com
Zdroj: oddee.com
Zdroj: oddee.com

8. Cestovateľský kočík
Leteli ste už s dieťaťom? Ja áno. Katastrofa. Dve príručné batožiny, kabelka, kočík. A ešte aj dieťa k tomu. Táto batožina pretransformovateľná na kočík by sa mi vtedy veľmi hodila.
Zdroj: gadgether.com

9. Ako sa dá kočíkovať
Ak nechcete investovať do niektorého z týchto kočíkov, stále svoje kočíkovanie môžete nejak ozvláštniť.
Zdroj: blogspot.com
Zdroj: teamjimmyjoe.com

10. Posledná záchrana pre kočíkový priemysel
Predstavujú, ako inak, milovníci psov. 
Zdroj: hellogiggles.com
Jedine že by si aj táto skupina zamilovala šatky a nosiče.
Zdroj: dogster.com
Zdroj: dogcarriersandcages.com
Zdroj: littleredwalkinghood.files.wordpress.com


nedeľa 7. decembra 2014

Z kojaceho extrému do extrému nevedecky podloženého


Podpora kojenia v našich pôrodniciach je katastrofálna, titul Baby Friendly Hospital, ktorý je založený práve na podpore kojenia, by si na 100 % nezaslúžila ani jedna z nich. Tú chýbajúcu podporu supluje napr. Mamila. Mne laktačná poradkyňa, ktorú som si našla cez Mamilu, veľmi pomohla a dodnes som jej za to vďačná.

Na škodu je, že Mamila niekedy ženie veci do extrému. Dokáže zdeptať ženy, ktorým sa kojenie nepodarilo, alebo ak sa rozhodli nekojiť, tak sú na ne hádzané veľké pocity viny či hanby. Také správanie nelichotivo nazývam kojenecká lobby.

No a potom tu máme druhý extrém, napr. MUDr. Katarína Šimovičová, pediatrička, dokonca členka Výboru Slovenskej pediatrickej spoločnosti, ktorá s úplným kľudom vo verejnoprávnej televízii (od 16. minúty a potom ku koncu) vyhlási, že dieťa po roku si nemá čo žiadať prsník v trolejbude alebo ambulancii alebo že od štvrtého mesiaca treba dieťa učiť na fľašku alebo že umelé mlieko sa v pohode vyrovná materskému.

Čiže ja ako matka, ktorá som kojila 20 mesiacov, som zas obviňovaná, že moje dieťa bolo sociálne na mňa príliš pripútané, že sa na mojom prsníku ukájalo. Stretávala som sa s divnými pohľadmi aj názormi, že kojím dieťa staršie ako rok a nebolo mi to príjemné. Presne tak, ako nie je nekojacim matkám príjemné, keď na ne niekto krivo pozerá, že nekoja.

Keď sa odosobním od mojej kúsenosti (moje dieťa bolo vždy spoločenské, nemalo problém prijať inú osobu, zuby zvládlo aj bez ukájania sa na prsníku, v roku už vedelo samo piť z pohára, umelé mlieko nikdy nemalo (mimo pôrodnice) a prešlo na mliečnu stravu bez problémov, aj keď nikdy nepoznalo fľašku), tak ma najviac vytáča to, že doktorka Šimovičová absolútne zlyháva vedecky. V tomto smere s vyjadrením Mamily súhlasím.

Hovorí veci, ktoré idú proti vedeckým zisteniam a proti odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie. Aké typické. Presne ako slovenskí pôrodníci, ktorí urobia rutinne nástrih a nezaujímajú ich vedecké štúdie, ktoré rutinné nástrihy vyslovene neodporúčajú. Alebo v čom sa vlastne pani doktorka odlišuje od antivax lobby, ktorá tiež absolútne neberie do úvahy vedecké fakty a radí niečo, čo síce v prvom momente škodu neurobí, ale dlhodobé následky sú veľké? (Nemyslím následky na jednom dieťati, lebo áno, dieťa je v pohode na umelom mlieku, ale zdravotný stav generácií je výrazne ovplyvnený mierou kojenia. Tak ako vaše dieťa bude štatisticky ok bez očkovania, ale znížme zaočkovanie populácie a návrat osýpiek je otázkou času, ako už možno vidieť v niektorých krajinách.)

Toto je o dvoch skupinách žien. Tie, ktoré sú deptané okolím, že nekoja a tie, ktoré sú zas deptané, že koja príliš dlho. Pritom obe skupiny žien potrebujú najmä psychickú podporu, že to, ako sa rozhodnú, je dobré pre ne aj deti. A to rozhodovanie by mali založiť na dvoch veciach - na svojich pocitoch a na vedecky podložených faktoch. Lebo kojaca matka je lepšia než matka, ktorá strčí dieťaťu fľašu s umelým mliekom, lebo verí doktorke, ktorá jej povedala, že umelé mlieko sa vyrovná materskému. Ale spokojná nekojaca matka je podľa mňa lepšia ako urevaná zdeptaná matka, ktorá zo seba nedokáže vyžmýkať kvapku mlieka a je na pokraji depresie, lebo má pocit materského zlyhania.
Zdroj: youngmomsclub.com


utorok 2. decembra 2014

Alicia Silverstone ako láskavá mama


Poznáte Aliciu Silverstone? Ja si ju pamätám najmä z klipu Crazy od Aerosmith. Už tam sa začala nejaká moja antipatia voči tejto herečke a prehĺbilo ju pár fakt zlých filmov, ktoré som videla, keď ešte neboli súkromné televízie, ktoré by ponúkli vybrať si aspoň z dvoch rôznych zlých filmov. Z nich mi utkvel najmä v pamäti The Crush, kde hrala psychopatickú tínedžerku.

Ale na dlhší čas som o nej nepočula, až kým na mňa odniekadiaľ nevyskočila ako Kind Mama, teda opak Antimamy. Neodolala som a trochu som sa prelúskala jej stránkou Láskavý život a táto herečka si urobila biznis nielen z materstva, ale dokonca z celého života. Takže sa môžete naučiť čosi o láskavej diéte, láskavej láske k zvieratám a láskavom ekologickom živote. No proste naučte sa žiť láskavý život v 101 krokoch.
Zdroj: thekindlife.com

A moja antipatia sa ešte viac prehĺbila, lebo keď mi podpriemerná herečka hovorí, že si mám kúpiť jej knihu, ktorú by ona hrozne rada čítala, keď bola tehotná, a že sa z nej dozviem jej recept na šťastné počatie, tehotenstvo, pôrod, materstvo a dieťa, tak teda ďakujem, neprosím. Lebo neverím na zaručený a univerzálny recept a ona sa fakt tvári, že ho má. Veď posúďte sami.

piatok 31. októbra 2014

Tipy na halloweenske kostýmy pre tehotné


Aj keď Halloween nie je náš sviatok, už nejaký ten čas ho tu máme v podobe halloweenskych párty, vyrezávania tekvíc a niekde už aj deti chodia po uliciach od domu k domu a strašia si sladkosti. Mňa to zatiaľ len tak lízlo.

Dieťa si v škôlke vyrezalo tekvicu (dieťa si kopalo loptu, kým manžel vyrezával), doniesli sme ju domov, dali pred dvere, našli jedinú čajovú sviečku v dome, zapálili. Zhorela asi o 30 minút. O tri dni už z tekvice mušky začali vylietavať, na štvrtý deň som sa odvážila nazrieť dovnútra, a potom som manžela v izolačnom obleku poslala tekvicu vyhodiť do smetiaka. Nech si tie bakteriologické kultúry žijú svojim životom na skládke odpadu.

Ale kebyže som v USA, tak svoje tehotenské brucho môžem naozaj kreatívne využiť v rámci halloweenského kostýmu. Takže ak ste v požehnanom stave a chystáte sa na halloweensku párty, tu je niekoľko tipov.

1. Loptový základ
Ak nemáte veľkú fantáziu, tak si vystačíte s tým, že vaše brucho vyzerá ako nejaká športová lopta.





2. Trochu fantázie a farieb
No možno ani tej fantázie nie. Ale aspoň kresliť by ste mali vedieť (alebo niekto okolo vás). A možno ani to nie, proste smajlíka nakreslíte na brucho a kvalifikujete sa na kostým.






3. Bochník v peci
V angličtine sa povie tehotnej žene, že má bochník v peci (Bun in the oven). No tak to zoberme doslovne a máte kostým. Avšak ak máte okolo seba veľa tehotných kámošiek, tak je možné, že ich na party stretnete v podobnom kostýme, a potom ešte týždeň budete pindať, že vám ukradla nápad. Takže radšej skúste niečo iné.



4. Ozaj strašidelné
Halloween má byť strašidelný. A čo je na tehotnej žene strašidelné? No predsa to hýbajúce sa dieťa, ktoré vyzerá, že sa ide predrať cez kožu ako vo Votrelcovi.






Obmenou môže byť, že ste jednorožec a čakáte jednorožca, ktorý sa už prediera. Ešte tak dúhu by mohla mať v zadku (lebo jednorožce prdia dúhu, ak ste nevedeli).


Na tejto dáme nie je strašidelný jej kostým, ale jej výraz. Vyzerá, že to dieťa si ozaj čoskoro vystrihne z brucha.
5. Tehotný charakter
Ste tehotná, tak to využite a prípadne zapojte partnera. Tehotná mníška, tehotná žena, ktorá má dieťa s mliekarom (v našom prípade by to bol poštár) alebo tehotná tínedžerka Juno.




Ja osobne by som išla za Rosemary, na taký kostým som nenatrafila, bola by som originálna (a nikto by nevedel, čo to je).

6. Originálne
Nenašla som z týchto druhov kostýmov viac ako po jednom, tak som ich zaradila ako originálne (ale nejak som sa zas pri hľadaní nenamáhala, tak berte s rezervou). 

Miley Cyrus na demolačnej guli to u mňa jednoznačne vyhrala.


Táto asi tuší, že čoskoro bude dojnou kravou pre svoje dieťa.




7. Pre zúfalcov na poslednú chvíľu
Neboli by to USA, keby neponúkali aj rýchle riešenie pre tehotné. Niekoľko tričiek, ktoré halloweensku kostýmovú dilemu vyriešia.






PS: Všetky obrázku su kradnuté z internetu a nechcelo sami zdrojovať. Neznalosť zákona neospravedlňuje, lenivosť snáď áno.