pondelok 3. februára 2014

Ako to s tým nosením detí naozaj je? + SÚŤAŽ


Šatky, nosiče, vyťahané ruky, vidím to okolo seba čoraz viac. Kočík je out, nosenie je in. Sama som trendu podľahla a kúpila si šatku, ale synovi sa v nej nepáčilo a ja som mala tiež celkom problém desať metrovú látku hocikde uviazať tak, aby som zároveň nepozametala podlahu všade okolo seba. S nosičom to bolo oveľa lepšie, takto to napríklad vyzeralo na našej slávnej ceste do Kolumbie. Manduca rulez.
Lenže keď to dieťa má už desať kíl a ja chrbticu v péčku (napríklad aj z toho nočného kojenia, pri ktorom som zvykla byť vykrútená ako paragraf, lebo však čo je viac ako môj spánok a jeho pohodlie?), tak som vďačná za kočík a aj za to, že som si dieťa nenaučila na to nosenie až príliš.

Nastala tu proste taká módna vlna nosenia a ja som chcela vedieť, čo je za ňou. Kúpila som si už dávnejšie knihu Koncept kontinua, ale až teraz som si ju prečítala. Možno ste už stretli takú matku (alebo ňou dokonca ste), ktorá má ročné dieťa, ktoré chce byť len na rukách, nevie sa samo zahrať ani na 5 minút a na každého cudzieho zazerá ako na príšeru zo Stredozeme? No tak to je úplný opak konceptu kontinua.

Koncept kontinua je v skratke to, že keď je dieťa v maternici, tak je stále s mamou, stále sa fajne nadnáša, keď mama kráča, počuje jej hlas i zvuky naokolo a je stále v strede diania. Potom sa narodí a my ho švacneme do tichej miestnosti na nehybnú posteľ. Je dosť možné, že sa mu to nebude páčiť. Celkom logické, že? Ak ste 40 týždňov na niečo zvyknutí, asi len s revom sa od toho budete odnaúčať. A riešenie je pritom jednoduché - nosiť, nosiť a nosiť, ale príliš neriešiť.

Pointou teda nie je, aby dieťa bolo stále stredobodom vašej pozornosti, ale to, aby ono bolo stále v strede diania. Choďte na nákupy, na stretnutie, okopávajte si záhradku a vaše dieťa bude spokojné. Týmto spôsobom bude naberať sebadôveru a istotu, že sa má vždy o koho oprieť. Ale ako bude rásť, bude chcieť byť čoraz viac nezávislejšie.

Autorka Jean Liedloffová napísala túto knihu na základe svojich skúseností zo života s indiánskym kmeňom Yequana vo Venezuele. Popisuje rôzne príbehy, ako sa Indiáni správajú k svojim deťom a vyvodzuje z toho závery. Práve s tým mám však najväčšie problémy. Celá kniha je založená na pozorovaniach jediného kmeňa a jej závery nie sú podložené štúdiami, čo by nebol až taký problém, keďže sa to netvári ako vedecká kniha. Ale autorka vôbec nepopísala vlastné skúsenosti s výchovou, a tak sa domnievam, že vlastné deti ani nemala. To je ako keby vaša bezdetná kamoška prišla z výletu v púšti a začala vás presviedčať, aby ste svoje dieťa dali olízať ťave, lebo beduíni to tak robia a ich deti vyzerajú šťastne. Úplne iný pocit som mala z knihy Bez plenky, ktorú autorka Ingrid Bauerová napísala na základe aplikácie bezplienkovej metódy na svojich troch deťoch, a pretkávala to príkladmi domorodých obyvateľov z rôznych častí sveta, nielen z jediného kmeňa Indiánov.

Mnoho vecí je v knihe veľmi zaujímavých a možno si z nich zobrať poučenie, mnoho vecí je však neaplikovateľných na môj bežný život. Napriek tomu odporúčam si knihu prečítať práve pre jej triezvy prístupe k výchove detí, ktorý sa ja osobne snažím praktizovať.

Ak si chce o koncepte kontinua prečítať viac, zapojte sa do súťaže. Napíšte svoj email najneskôr do 9.2.2014 a náhodný generátor čísel vyberie jedného z vás, ktorému knihu pošlem.

Aktualizácia 11.2.2014: Súťaž bola ukončená, víťazný email maria.k......a@gmail.com bol kontaktovaný, všetkým ostatným ďakujem za účasť. Súťaže budú aj naďalej. Knihu si môžete zakúpiť TU.


Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára