piatok 24. októbra 2014

Ako som sa vysmiala riaditeľke Telekomu


Vďaka TEDxTelekom som spoznala Peťu, výkonnú riaditeľku pre ľudské zdroje u ružového operátora. Pripravovala si svoj talk na tento ich firemný TEDx a kecali sme o tom, že ju hnevajú predvolené kvóty na zastúpenie žien v manažmente, ktoré nariadil Europarlament. Lebo že následne dostávajú ženy pozície nie za zásluhy, ale za to, že sa im neušiel Y chromozóm.

Dostali sme sa samozrejme k téme materstvo a kariéra a povedala, že veď má vlastnú skúsenosť, keď sa vrátila do práce po materskej. Ja, ktorá poznám na Slovensku najmä ženy, ktoré sa vracajú do práce po 3 až 6 rokoch, som sa teda opýtala: "A koľko rokov si bola na materskej?" Ona na to: "Tri mesiace." Začala som sa smiať. Vyznelo to asi dosť blbo, ako keby som sa smiala z nej. Pritom som sa smiala sebe, že automaticky predpokladám, že každá žena zostáva na materskej roky.

Ale Peťa bola zvyknutá, s negatívnymi reakciami na to, že "opustila" svoje dieťa po troch mesiacoch, sa stretávala pomerne často. A tak mi povedala, ako sa s tým vyrovnala. Jedným z faktorov bolo to, že sa začala ohliadať po štatistikách. Ak teda ostávame my na Slovensku s deťmi doma niekedy aj tri roky, aby z nich boli skvelé a šikovné osobnosti, nemalo by byť Slovensko najlepšou krajinou zo všetkých? Ako to, že neexcelujeme snáď vo všetkom, keď sa tým našim deťom dostáva takej výsady, ako byť s mamou doma tri roky? Veď sa hovorí, že prvé tri roky dieťaťa sú najdôležitejšie. A ako to, že krajiny, kde ženy začínajú pracovať už tri mesiace po pôrode, nemajú vyššiu mieru psychopatov alebo depresií?

Takých otázok aj odpovedí na ne je zrejme viac, ale jedna všeobecne platná odpoveď je podstatná - nemá to nič spoločné s dĺžkou rodičovskej dovolenky. A tak sa Peťa sebavedomo vrátila do práce a zistila, že nielen, keď si zabezpečí logistiku ohľadom starostlivosti o dieťa, tak dokáže ustrážiť pracovno-životný balans, ale zrazu je aj v práci oveľa efektívnejšia. Lebo sa nezaoberá blbosťami a viac deleguje, lebo nechať dieťa posledné v škôlke už trochu traumatický zážitok je. No a jej dieťa je úplne v pohode a šťastné.

Peťa mala vo svojom talku na TEDxTelekom viacero dobrých myšlienok, ale mne sa najviac asi páčili dve:
  1. Ženy sa zbytočne v kariére obmedzujú ešte predtým, než vôbec začnú reálne uvažovať o deťoch. Hovoria si: Nebudem sa snažiť o kariérny postup, lebo potom sa to nebude dať skĺbiť s materstvom. Takú situáciu treba riešiť, keď príde, nie sa zbytočne obávať už vopred. Až 90 % obáv sa aj tak nikdy nenaplní.
  2. Žena musí pracovať na svojej hodnote počas práce aj počas materskej. Ak tak robí, nebude mať problém vrátiť sa do práce, prípadne si nájsť nové miesto po materskej.
Okolie tlačí z oboch strán, či už sa žena rozhodne ostať s dieťaťom 3 mesiace alebo 3 roky. Ale pokiaľ to má žena v hlave ujasnené a vyrovnané (a podľa mňa najmä v tých dvoch spomínaných oblastiach), tak to je to, na čom naozaj záleží.

Zdroj: www.henkeldiversity.com

4 komentáre :

  1. "Žena musí pracovať na svojej hodnote počas práce aj počas materskej." prave kvoli takymto tvrdeniam vznikli kvoty. Preco zena musi dokazovat, ze je dobry zamestnanec, aj ked sa stala matkou? Navyse, u nas ziadne kvoty nie su a nemam pocit ze zeny dostavaju pozicie za zasluhy. Ved stastiky o ich zastupeni na riadiacich poziciach hovoria jasne. Executive Management Board Slovak Telekomu je krasny priklad (zo 7 pozicii len jedna zena).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zena sa nestane manazerkou, ak nema na to predpoklady. A tie bude mat vtedy, ked bude na sebe pracovat. Tak je to myslene. A aj pocas materskej musi na tom pracovat, lebo ak ostane tri roky na materskej a napr. prestane pouzivat cudzi jazyk, strati kontakt s odborom, tak tazko sa nasledne bez problemov vrati do prace. Takze materska dovolenka nie je dovolenka ani po tej materskej stranke a nemala by byt ani po tej rastovej.

      Odstrániť
    2. lenze problem je v tom, ze dnes sa zena nestane manazerkou, aj ked na to ma predpoklady a dovodom je len to, ze je zena a teda moze otehotniet a ist teoreticky na matersku a teoreticky stratit kontakt s jazykom, odborom atd.

      tym chcem len povedat, ze sposob uvazovania, aky prezentujete na blogu, legitimuje diskriminaciu zien na zaklade ich pohlavia a predsudkov spojenych s materstvom.

      Odstrániť
  2. Maminy, ktoré odstavia deti v 3 mesiacoch, vpodstate delegujú materstvo. V pracovnej sfére sa každy človek dá nahradiť. Ale žiadna opatrovateľka nenahradí matku. Ja až tak nerozumiem ženám, ktoré to spravia. Prečo vlastne porodili, prečo prerušili svoju kariéru tehotenstvom a pôrodom? Keď nechcú dotiahnuť svoju úlohu do konca.

    Byť matkou podľa mňa znamená mať zodpovednosť - moju osobnú - že svoje dieťa budem ochraňovať do doby, kým nezačne byť samostané. To jest - naučí sa chodiť, jesť tuhú stravu a rozprávať.

    Možno to nie je moderný názor. Ale vidím to takto. Nechcem trolliť a ani nikoho uraziť. Iba nerozumiem, prečo majú deti aj také ženy, ktoré sa o ne nechcú starať v čase, kedy by sa mali najviac.

    OdpovedaťOdstrániť