streda 4. novembra 2015

Ako nebyť idiotom


Občas sa stane, že prídu rodičia s deťmi do reštaurácií. Z mojej skúsenosti to väčšinou prebieha bez problémov. Áno, dieťa môže pobehovať, zamrnčí, prevráti pohár. Žiadna dráma, ak je personál normálny, zvládne to s prehľadom. Ešte som nezažila hysterické dieťa v reštaurácii, ale som presvedčená, že ak sa dieťa rozhodne pre scénku, rodičia sa zbalia najrýchlejšie, ako vedia.

Ale občas sa vyskytnú situácie, pre ktoré boli stvorené sociálne siete. Pamätáte na škandálik Lucy's Vegan Food? Teraz tu máme niečo z iného súdka. Na stránke FoodCult.sk zverejnili článok Patria deti do reštaurácie? Zjednodušená odpoveď podľa páru, ktorý stojí za touto stránkou aj stránkou Bratilicious, je: NIE. Ale okrem toho nazývajú rodičov idiotmi a deti retardmi.

Jasné, poďme vyčleniť deti, matky alebo rodičov celkovo zo spoločenského života. Matky nech len sedia doma na zadku. Deti tak maximálne do detského centra. A rodina ako celok nech je spolu doma a možno ešte tak v ZOO. Ale určite nech nechodia do reštaurácie, veď by pokazili gurmánsky zážitok chlapíkovi, čo vedľa mľaská, obďaleč hlučne rehotajúcej sa skupinke a tiež ženskej, čo namiesto toho, aby povedala "s dovolením", tak sa zadkom prepcháva cez úzky priestor medzi stoličkami.

Nechodím síce do reštaurácií, kde porcia stojí 30 €, ale aj tak pochybujem, že tam rodičia vodia svoje deti a ak áno, pochybujem, že sú tam hysterické výjavy na dennom poriadku. Rodičia sami radšej idú do reštaurácie, kde je detská stolička a detský kútik. Jasné, nájdu sa výnimky, ale ozaj ideme generalizovať? Lebo ak áno, tak potom podľa tohto sú všetci foodblogeri egoistickí hulváti.

Mnohé normálne reštaurácie si už uvedomili, že ľudia s deťmi okolo tridsiatky sú tiež ich zákazníci a tie detské stoličky dokúpili. (Osobne napr. radi chodíme do Casa Inka, ktorú by som nenazvala reštauráciou pre deti, napriek tomu majú stoličky aj kútik a vždy tam v pohode zvládneme byť nejakú hodinku.)

Povedala by som, že je to zas raz o tolerancii, ale to by bolo paradoxné, keďže v článku sa píše: "Majte trochu tolerancie a rešpektu k ľuďom, ktorí si pravdepodobne veľmi dobre uvedomujú, aké riziko podstupujú."

Nie, toto je o egoizme, keď si niekto myslí, že má pravdu a nemôže to byť inak, keď si myslí, že má právo nadávať deťom a rodičom či akejkoľvek inej skupine. Ono je to celé zlé aj preto, že článok je preložený z anglického originálu. Ktorý však napísala matka a napísala ho tónom, ktorý neuráža a je vtipný. To sa však v preklade stratilo a za idiotov teraz sú títo dvaja z Bratilicious.

Slovenská spoločnosť nie je veľmi priateľská k deťom a takéto články to, bohužiaľ, podporujú. Demografická krivka nepustí, tak len dúfam, že si párik z Bratilicious šetrí na dôchodok, lebo moje deti im naň prispievať určite nebudú (to nie je vyhrážka, ale realita demografického vývoja a dôchodkového systému).


sobota 17. októbra 2015

Ak by sa mamy medzi sebou rozprávali tak, ako sa rozprávajú so svojimi deťmi.


Priznávam, na 90 % vinná, tiež sa tak so svojimi deťmi takto rozprávam. A vyznieva to riadne blbo, keď sa tak rozprávajú matky medzi sebou. Otázka je, dá sa inak s malými deťmi?

utorok 4. augusta 2015

4 dôvody, prečo by ženy nikdy nemali dojčiť na verejnosti


Že je ten Svetový týždeň dojčenia, tak som urobila titulky k jednému videu, ktoré vysvetľuje, prečo by ženy NIKDY nemali dojčiť na verejnosti.



V každom prípade želám všetkým ženám, ktoré chcú dojčiť, aby im to išlo čo najprirodzenejšie, aby nikdy nepociťovali tlaky na príliš dlhé či príliš krátke dojčenie a dojčili kdekoľvek chcú bez blbých poznámok či pohľadov.

A všetkým ženám, ktoré nedojčia, želám, aby im nikto nikdy nič nevyčítal a aby s tým najmä samy boli ok. Lebo však spokojná mama, spokojné dieťa. A o to nám ide, no nie?


utorok 23. júna 2015

Dnešné deti sa našťastie vonku nehrávajú + SÚŤAŽ


Ja sa dnešným deťom nečudujem, že nie sú vonku a nehrajú sa tam. Sama som vyrástla na sídlisku a frčalo medzi nami viacero hier. Lenže nebolo to nič moc. Skákanie cez gumu, to mi veľmi nešlo. Pri klasickej schovávačke ma unavovali večné hádky a naťahovačky, či ten toho naozaj videl alebo nie. Pri hrách na preliezkach som neznášala pach železa, ktorý mi ostával na rukách. A pointu skákacej škôlky som dodnes nepochopila. Najradšej som mala vybíjanú, asi preto, že som si v nej vybila frustráciu z ostatných hier. Ale každá sranda sa končila, keď po nás niekto vykrikoval, aby sme boli ticho, že sa to medzi panelákmi príliš ozýva. Tak veru, my deti sme si to odskákali od súdruhov, ktorí zle naprojektovali sídlisko. Okrem toho večné kto sa s kým hrá a kto nie mi liezlo na nervy. Reálne sociálne interakcie sú náročné. Dnešné deti si akurát musia dávať pozor na kyberšikanu.

Hej, sarkazmus to bol (čiastočne). Hry vonku boli super, pravidlá nejak kolovali a dedili sa, menili a prispôsobovali, ako práve vyhovovalo. Bývam teraz na takom menšom novom kvázi sídlisku, všetci tu rodia a už s mojím synom dorastá prvá generácia krpcov, ktorá sa na ihrisku spolu hrá, háda aj bije. Onedlho dôjde aj na sofistikovanejšie hry než kopni do lopty a spusti sa po šmýkačke. Vtedy mi bude dobrá kniha Klasické slovenské hry pre chlapcov a dievčatá.

Poznáte Sochy alebo Krvavé koleno? Možno nie a možno áno, len pod iným menom. V knihe som objavila a spomenula si na hru Cukor, káva, čokoláda, čaj, rum, bum! Jedno z detí stojí vpredu chrbtom k ostatným odriekava tieto slová, ostatné deti sa vtedy bežia k nemu. Keď dopovie, otočí sa. Ostatné deti sa nesmú hýbať, ak niekoho uvidí v pohybe, musí sa vrátiť na štartovaciu čiaru. Aj toto sme hrávali. V dnešnej bio eko verzii sa ale bude hovoriť: Stévia, laté, raw kakao, roibos, sajder, ber!

Ak aj vy chcete túto knihu s tipmi na hry, napíšte nižšie email a 30.6.2015 generátor náhodných čísiel vyžrebuje jedného z vás, ktorý knihu získa. Knihu do súťaže poskytla spoločnosť Albatros Media.
Aktualizácia 2.6.2015: Vyhral email kubk...b@gmail.com. Gratulujem. Ostatní nezúfajte, súťaže budú aj naďalej.

Odporúčam aj knihu Klasické slovenské zručnosti pre chlapcov a dievčatá, napríklad ako vyrezať lodičku z kôry alebo vyrobiť šarkana, ktorý bude skutočne lietať.

 

štvrtok 18. júna 2015

Slovník pre návštevníka mamičkovských fór


Minulý rok som vám priniesla Sprievodcu mamičkovskými fórami. Ale mnohí ste sa sťažovali, že keď už na ne zavítate, cítite sa na nich stratení, najmä kvôli jazyku používateliek týchto fór. Naozaj nemám kapacitu vytvoriť celý slovník, tak prinášam aspoň základy.

Začneme najdôležitejšími výrazmi:

  • Mangel - manžel (predpokladám, že nájsť na klávesnici ž je proste príliš namáhavé), v pôvodnom význame sa toto slovo na fórach takmer nevyskytuje.
Zdroj: ab-obchod.sk
  • Snažilka - žena, ktorá sa snaží počať dieťa, najčastejšie s mangelom.
  • Sexíček, tuleníčko, snažilkovanie - akt, ktorým sa snažilky snažia otehotnieť, najčastejšie s mangelom.
  • Ovulka - ovulácia.
  • Tehuľka - zo snažilky sa stáva tehuľka, keď vďaka tuleníčku počas ovulky počne s mangelom dieťa.
  • Marcovka, Júlovka a pod. - špecifické pomenovanie tehuľky podľa mesiaca, kedy má termín pôrodu.
  • Mimčo, babetečko - dieťa, výsledok snažilkovania.
  • Kako - detský výkal (vzťahuje sa naozaj len na detský výkal, dospelácky pomenovanie nemá a používateľsky sa priamemu výrazu hovno zásadne vyhýbajú).
  • Tortičkárky - ženy, ktoré sa na materskej príliš nudia, a tak pečú torty, občas aj s vyzobrazením kaka.
Zdroj: http://photobucket.com

  • ... pozitívni - používateľky, ktoré majú k niečomu pozitívny vzťah, napr. Ikeovo pozitívni.
  • ... maniačky - používateľky, ktoré sú do niečoho zbláznené, napr. nákupné maniačky, Lidl maniačky.
Veľmi dôležitým zjavom je používané zdrobnením, napr. čajík, chlebík, papkať. Používateľky si tento zvyk prenášajú zo svojej komunikácie s mimčom. Sociológovia aj jazykovedci skúmajú už niekoľko rokov, prečo zdrobnené rozprávanie používajú ženy na online fórach. Najčastejšie zmieňovanou teóriou je, že tieto ženy už nerozoznávajú hranice medzi online a offline svetom. V extrémnych prípadoch môžete natrafiť na takúto vetu: Pjosím pjosím nejaký receptíček na dnešnučký obedíček? Tu už sa sociológovia domnievajú, že ide o prípad pre psychológov.

Ďalším javom preneseným z reality je mykanie. Napr. dieťa má prvý zub, ale matka nepovie: Má prvý zub. Ona povie: Máme prvý zub. Alebo ak sa dieťa poserie, matka povie pokakali sme sa. Aj keď to môže byť pre návštevníka fóra mätúce, môže si byť istý, že sa pokakalo len dieťa, matka zrejme rektálne svalstvo ovádať vie.

Z čias mobilných telefónov s tlačidlami sa na fóra presunul zvyk písať niektoré písmená inými písmenami. Lebo napísať obyčajné V potrebovalo štyri stlačenia, kým W len jedno. Namiesto CH sa píše X, takže môžete mať pocit, že ste sa ocitli na webe spomedzi poľko-ruských hraníc: Xi, xi, witaj, twoj recepticek na xlebicek bol perfektnunky.

Na fóre sa vyskytujú aj zástankyne píš, ako počuješ: Ginekolok mi povedal...
Tiež odporkyne dvojhlások: Srdjecko je v porjadku
A tiež takí, ktorí sa snažia slovo alebo časť slova bábätko napasovať do iných slov: Chcel by som Vás veľmi pekne poprosiť o obätovanie 2 min. času.

Ak máte iné tipy na slová alebo javy z mamičkovských fór, neváhajte ich napísať do komentárov.

Varovanie: Návšteva mamičkovských fór môže spôsobiť zdravotnú ujmu ľuďom, ktorí si potrpia na gramatiku, štylistiku a celkovo normálne vyjadrovanie sa.

utorok 26. mája 2015

Na koho najviac frflem


"Daj jej ponožky. Daj jej čiapočku. Kedy už bude spávať v postieľke? Nechceš jej už dať príkrm? Nebolo by jej v kočíku lepšie než v nosiči?"

To sú v súčasnosti časté vety mojej mamičky, keď je so mnou. Ja väčšinou len prevrátim oči, občas zafrflem, občas sa naštvem a niekedy proste zareagujem: "Ale maminkááá."

Lenže dnes má moja mamička 60 rokov a ja si uvedomujem, aké je skvelé, že ma takto vytáčať môže. Moja starká, jej mama, sa 60 rokov nedožila a mne je často ľúto, že som ju nemala šancu spoznať.

Aj keď si veľmi neberiem k srdcu jej rady týkajúce sa ponožiek, čiapočiek a spávania v postieľke, vychovala s mojim ockom tri skvelé deti, takže čo sa týka výchovy, mám sa od nej čo učiť.

Mamička, všetko najlepšie a ďakujem za všetko. Najmä za to, že toleruješ moje frflanie.

streda 20. mája 2015

10 viet, pri ktorých som ako zaseknutý gramofón


Pri článku na Boredpanda.com o tom, ako sa dá rodičovstvo zhrnúť do jedného tweetu (140 znakov) som si uvedomila, že moja konverzácia so synom sa z 90 % obmedzuje len na desať viet, ktoré opakujem ako zaseknutý gramofón. Tie poviem denne tak často, že by som si ich asi mala nahrať a len stlačením tlačidiel 1 až 10 na nejakom primitívnom prehrávači ich len púšťať.

Zdroj: wikimedia.org

1. Vstávaj. Túto vetu opakujem denne len 20 minút v intervale jednej minúty, až kým ho proste z postele nevytiahnem nasilu. Našťastie len počas pracovných dní, keď ide do škôlky. Cez víkend samozrejme vstane sám a ešte aj skôr.

2. Poď jesť. Toto hovorím pri raňajkách a večeri, cez víkend aj pri obede. Opakujem približne každých 20 sekúnd po dobu 5 minút, až kým ho ľstivo nenalákam ku stolu na 1 piškótu. Samotné kŕmenie je už na iný blog post.

3. Obliekaj sa/prezliekaj sa. Ráno z pyžama, pred obedňajším spaním, po obedňajšom spánku, keď príde zo škôlky, večer do pyžama, keď niekam ideme, keď odniekaľ prídeme. Zahŕňa aj obúvaj sa/vyzúvaj sa. Chvalabohu, že už je teplo, už môže aj nahý behať, už je mi to desať.

4. Netreba ti cikať? Toto našťastie hovorím čoraz menej, ale v prípade, že niekam ideme, dostávam úzkosť, že sa pociká, najmä keď vkuse pije vodu. Z tohto stresu sa efekt zaseknutého gramofónu pri tejto vete posilňuje. Úzkosť je miernejšia, ak mám náhradné oblečenie v taške.

5. Poď sem. Väčšinou nasleduje, keď ma prestane baviť hovoriť čísla 2, 3 alebo 4. Samozrejme, ani toto nezaberie, takže aj tak musím ísť ja za ním.

6. Kde máš prst? Ja viem, kde ho má. V nose! Pri tejto vete si spomenie aj on a vytiahne ho. Aby ho tam dal hneď späť, keď sa nepozerám.

7. Prečo mrnčíš? Prečo musí mrnčať a nemôže jednoducho povedať, že niečo chce? Je to len preto, že ešte nevie poriadne rozprávať?

8. Nekrič. Keď nemrnčí, tak kričí až piští. Ako to, že evolúcia nás na vysoké zvuky nevybavila lepšou toleranciou?

9. Prosím. Túto vetu aplikujem s väčšinou prechádzajúcich. Aj tak však nenastane želaná akcia.

10. Ľúbim ťa. Kým pri predchádzajúcich vetách dostanem aspoň nejakú reakciu, napr. odpovede Nie, Nechcem, alebo sa mi jednoducho otočí chrbtom či začne mrnčať (pri vete Prečo mrnčíš? začne mrnčať ešte viac), tak pri tejto vete si nie som istá, či nie je hluchý. Jednoducho ju úplne odignoruje.

štvrtok 30. apríla 2015

Toto je mio + SÚŤAŽ


Náš syn to má ťažké, žije v trojjazyčnej domácnosti. Ja na neho po slovensky, manžel po španielsky a my s manželom medzi sebou po anglicky. Nemožno sa mu čudovať, že si z týchto troch možností vybral štvrtú - svoju vlastnú hatlaninu.

Vláčik je áčiko, mlieko je liko, svetlo je liti, voda v rieke je agua, voda na pitie je čaj. Ja som mamita, manžel je papito. Svoje meno zásadne odmieta povedať, ale svojej malej sestry meno vedel už pred jej narodením. Najlepšieho kamaráta Alex volá Alica. A keď autom niekam prídeme a zaparkujeme, tak kričí llegamos (v španielčine to znamená "prišli sme"). Momentáne je v období, keď je všetko jeho, a tak povie "To je mio". 

Väčšinou je to v pohode, občas roztomilé a občas ma ide poraziť, keď opakuje slovo: "papať ufy, papať ufy," ja vyťahujem rôzne veci, on len hovorí nie, nie a ja za toho oneho neviem zistiť, čo to chce jesť, až kým mi po desiatich minútach nedopne, že chce mafiny, ktoré sme robili pár dni dozadu.

Ale je úžasné vidieť, že aj keď nerozpráva poriadne, rozumie všetko po slovensky aj španielsky. Už teraz mu závidím, že si raz bude vedieť prečítať Sto rokov samoty v španielčine. A už aj angličtina sa do toho mieša. Čítame spolu knihy v angličtine a robíme aktivity. Veď vedieť po anglicky je na nezaplatenie. Netreba napríklad čakať na slovenské titulky k obľúbeným seriálom. Takže začnite s angličtinou čo najskôr, raz vám vaše deti budú veľmi vďačné.

Rozprávky v telke sú fajn, ale na učenie treba interaktivitu. Ideálne nejaký zošit. Jeden taký venovala do súťaže jazyková škola Bilingvi. Ak chcete The Kids Club William's Fun English Green Book vyhrať, zapojte sa do súťaže nižšie. A ak uvažujete nad jazykovkou pre seba či svoje deti, určite skúste Bilingvi, majú aj ukážkové bezplatné hodiny. Súťaž prebieha do 14.5.2015.

Aktuaizácia 20.5.2014: Zošit vyhral email len...au...va@yahoo.com. Súťaže budú aj naďalej.



streda 15. apríla 2015

Nedegradujme rodičovstvo na mučeníctvo


Práve mi zdvihol tlak článok Mamičky na materskej, vzbúrte sa! Trochu váham, či sa do toho vôbec pustiť, lebo aj keď chápem, kam autor mieri, výrazne nesúhlasím s viacerými vecami. A najmä to, akým štýlom je článok napísaný, konkrétne, že stavia rodičov do mučeníckej pozície.

V prvom rade, drvivá väčšina ľudí deti cielene chce a cielene si ich aj zaobstará. Možno vopred presne nevieme, aké to na materskej bude, ale určite tušíme, že to bude iné, možno trochu náročné a finančne nie bohviečo.

Ale začať vykrikovať, že rodičovstvo je práca "na 24 hodín denne 365 dní do roka". Neurazte sa rodičia, ale to nie je práca. To je jednoducho RODIČOVSTVO.

Alebo že "krvopotne vychovávajú občanov štátu." Ja nevychovávam dieťa pre štát. To, že bude občanom a súčasťou nejakého štátneho zriadenia, tak sa vyvinula ľudská spoločnosť. Ale v prvom rade z neho chcem vychovať dobrého ČLOVEKA.

Samozrejme, musí autor spomenúť, aké je dieťa finančne náročné: "“prevádzka” dieťaťa počas ďalších jeho rokov až do dospelosti je zo sucho ekonomického pohľadu čistá strata." Všetko je z čisto ekonomického pohľadu čistá strata. Aj taká dovolenka je čistá strata, a predsa na ňu ideme, lebo nám dá iné hodnoty. Asi netreba vysvetľovať, aké všelijaké neekonomické zisky nám prináša dieťa.

V ďalšej časti som akoby čítala nejakú socialistickú príručku: "Dieťa predsa nie je iba súkromná vec jeho rodičov, ale je to súčasť štátu a jeho budúci živiteľ." Prosím? Súčasť štátu? K tomu je už len krok, že je majetkom štátu. Jasné, štát zasahuje do veľa vecí. Nie vždy je to vymyslené alebo vykonané správne, ale aké-také nastavenie rámca má svoje opodstatnenie. Ten rámec je tu však najmä pre ochranu samotného dieťaťa ako človeka a nie preto, lebo je to budúci daňovník.

A ďalej: "Čiže štátu (rozumej našej spoločnosti) sa nijako nežiada odmeniť jeho služobníkom za NON-STOP služby, ktoré pre neho obetavo vykonávajú!" Ja nie som žiadny služobník štátu. Možno klient, ale radšej o sebe a štáte rozmyšľam ako o partnerstve. Že je to partnerstvo nedokonalé, to je na inú debatu. Ale určite moje rodičovstvo a výchova dieťaťa nie je služba štátu, preboha! Som rodič, lebo som ním chcela byť a robím to pre seba, svoje deti a ich starých rodičov (lebo starí rodičia si užívajú deti najviac).

Áno, finančne to nie je bohviečo. Lenže keď sa povie A, nech sa povie aj B. Byť na rodičovskej do troch rokov veku dieťaťa je luxus známy tuším len na Slovensku a v ČR. V iných krajinách máte väčšinou materskú a na rodičovskú dovolenku môžete zabudnúť. Samozrejme, v tých krajinách majú zas zabezpečenú starostlivosť o deti v podobe jasiel a škôlok. Problematika je teda zložitejšia a má viacero úrovni.

Ak však budeme argumenotvať tak, že my tu namáhavo vychovávame ďalších služobníkov štátu, tak asi ťažko nás ten štát bude brať vážne. Ak degradujeme rodičovstvo na "stravovanie, bývanie, plienkovanie, pranie, žehlenie, liekovanie, prevážanie, zabávanie, obliekanie neustále rastúcich človiečikov," tak by sme tie deti asi ozaj radšej nemali mať.

V konečnom dôsledku štát tvoríme my, takže zmena začína v nás. A tou zmenou by malo byť to, že sa nebudeme tváriť a prezentovať ako rodičia - mučeníci.

Zdroj: wdtprs.com

štvrtok 26. marca 2015

Oddychové čítanie na chvíle s prísavníkom + SÚŤAŽ


Starší syn je v škôlke, mladšia dcéra je pricucnutá na mne. Zas si teda vychutnávam leňošenie s prísavníkom. Ležíme v posteli celkom veľkú časť dňa a to je ideálny čas na čítanie. Dala som si teraz pauzu od rodičovských kníh a vrhla som sa skôr na nejakú oddychovku. Po Rowlingovej detektívkach som práve dočítala Vážku od Michela Bussiho. Trochu blbo na mňa zapôsobila náhoda, že len pár dní po dočítaní vo Francúzsku padlo lietadlo. Lebo práve pádom lietadla vo Francúzsku sa celý príbeh knihy začal.

V roku 1980 teda padlo lietadlo a zachránené bolo len trojmesačné bábätko. Lenže podľa zoznamu cestujúcich boli v lietadle dve takéto malé deti. Rodičia neprežili a príbuzní tie malé deti dovtedy videli len málo (ja som to vždy tvrdila, že väčšina detí je na jedno kopyto). Začal sa boj o to, ktorej rodine pozostalých dieťa patrí. A keď bol boj rozhodnutý, druhá rodina sa nevzdala a najala si detektíva, ktorý 18 rokov pátral po pravde.

Obsah je prelínaním denníka detektíva a dejov, ktoré sa odohrávajú počas toho, ako tento denník číta Marc, brat Vážky. Zachránené bábätko dostalo od médií práve túto prezývku, jej skutočné meno je Emilie. V knihe je všetko - napínavé pátranie, zločin i romantika. Každá kapitola sa začína dátumom a presným časom, v ktorom sa odohráva. Dynamika knihy je pre dej veľmi dôležitá, takže sa autor nezdržiava opismi prostredia, čo mi dosť vyhovovalo. Odhaľovanie stôp je postupne dávkované, aj keď nikdy nie natoľko, aby ste si boli na istom, ktorej rodine Emilie naozaj patrí. To samozrejme spôsobuje potrebu knihu neodkladať a stále pokračovať v čítaní. Ešteže si môj malý prísavník tak rád pospí, keď pri nej ležím.

Takže ak máte práve chuť siahnuť po nejakej knihe, odporúčam Vážku.
Ak chcete knižky získať, napíšte nižšie email a 13.4.2015 generátor náhodných čísiel vyžrebuje jedného z vás, ktorý knihu získa. Knihy do súťaže poskytla spoločnosť Albatros Media.

Aktualizácia 14.4.2015: Knihu vyhral email leja..la@gmail.com a už bol kontaktovaný. Súťaže budú aj naďalej.


pondelok 16. marca 2015

Keď je bicykel ešte príliš


Syn už dral topánky na malých odrážadlových autíčkach a motorkách. Nemali sme však pocit, že by už zvládol bicykel, tak sme mu na druhé narodeniny kúpili odrážadlo. Lenže dieťa pri pohľade na odrážadlo plakalo a chcelo svoju rozheganú plastovú motorku.

Pokračovanie článku na www.zelania.sk

Zdroj: zelania.sk

streda 11. marca 2015

Socialistická matka: Nájdite si chvíľku čas na čítanie!


Krásna kniha vás povzbudí a posilní. Pôrodnícke oddelenie alebo ľudová knižnica vám poskytnú výber krásnej literatúry. Nesiahajte po brakovej literatúre, ktorá počíta s nízkou duševnou urovňou. Skreslí vám váš názor na život, odvádza vás od skutočnosti a jej potrieb. Okrem toho všetky také knižky "pre ženy" (napríklad z "Červenej knižnice") prešli už mnohými rukami. Sú staré, špinavé a prenášajú sa nimi choroboplodné zárodky. Musíte sa im čo najúzkostlivejšie vyhýbať!

Úryvky pochádzajú z knihy Naše dieťa autorky MUDr. Mirky Klímovej-Fügnerovej vydanej vo vydavateľstve Osveta v roku 1973.

streda 4. marca 2015

Jogurty na kurty


Denne sa u nás spotrebujú minimálne tri jogurty. A máme radi Zvolenský smotanový. Lenže mi srdce trhalo z toho množstva odpadu - plastové kelímky a hliníkové viečka. A peniaze sú to tiež nezanedbateľné, pri cene 0,42 € za jogurt to vychádza na okolo 35 € mesačne. Počula som už o jogurtovači, ale mala som vždy predstavu, že je to príliš komplikované. Až dokým mi kamrátka Janka nepovedala, že je to úplne jednoduché.

Pokračovanie článku na www.zelania.sk
Zdroj: zelania.sk

utorok 17. februára 2015

Brumík vs. Horalky


Bola som so synom u známej, len tak na pokec. Pripravila nám čaj a vytiahla pre syna Brumíka. Hovorím jej, že nie, to nech mu nedáva, také on nejedáva. Kukne do skrinky a vytiahne Zlaté oplátky, že či tie môže. A ja že hej, tie môže, a tak zjedol pár kúskov. Známa na mňa, že aký je v tom rozdiel? Sama som nevedela, musela som chvíľu porozmýšľať, kým som na to prišla.

Nepreháňam to so sladkosťami ani jedným, ani druhým smerom. Keď niečo dostane od niekoho, môže to zjesť, ale aktívne domov sladkosti nekupujem, skôr niečo upečiem. Výnimkou sú výlety, na tie vždy beriem Horalky. Prečo teda Horalky alebo Zlaté oplátky môže, ale Brumíka nie?

Keďže som vyštudovala marketingovú komunikáciu a aj sa jej venujem, veľmi dobre viem, ako to v tejto oblasti beží. Apely na rodičov, apely na deti, je za tým celá veda, verte mi. A kým Horalky sú len jednoducho obvodovo máčané oblátky v kakaovej poleve s arašidovou krémovou náplňou a na nič iné sa v reklame nehrajú, tak Brumík je prírodné palivo pre malých objaviteľov plné cereálií a kalcia a naviac bez konzervantov a farbív.

Realitu asi tušíte. Tridsať gramový Brumík obsahuje 6 % odporúčanej dennej dávky vápnika (dospelej osoby). Sacharidov je v ňom 17,5 g, vlákniny 0,4 g. Horalky samozrejme nie sú "zdravšie". Jedna (50 g) obsahuje 25 g sacharidov. Lenže Horalky, na rozdiel od Brumíka, nevytvárajú dojem, že sú to najlepšie super zdravé pre vaše dieťa.

Reklama takto zameraná na matky (rodičov) má teda na mňa úplne opačný efekt. Takže preto Brumík nie.



utorok 10. februára 2015

Rodové stereotypy vs. ja 1:0 + SÚŤAŽ


Tak už sme štyria. Narodil sa prísavník číslo dva. Aj keď je to momentálne vlastne číslo jeden, keďže pôvodný prísavník číslo jeden už prísavník nie je. (Už je nervožrút.)

A ľudia mi hovoria, aké super, že máme párik. Že k chlapcovi dievča. Príde mi to trochu divné hovoriť o súrodencoch ako o páriku, ale ok, keď sa to tak hovorí, ja si do jazyka zahryznem a len na blogu sa posťažujem.

Ale áno, je to fajn mať pre zmenu dievča. Lenže ako človek sporovlivý som neriešila žiadne nové veci. A tak moja dcéra chodí v modrých dupačkách a čiernych bodyčkách po svojom bratovi. A hneď na prvom pracovnom stretnutí to schytala: "Aký krásny chlapček, ako sa volá?"

Tak som sa nad sebou ako matkou v tradičnej rodine zamyslela a zhodnotila, že by som jej predsa len mala zabezpečiť niečo dievčenské. V takom H&M som však narazila na problém. Všetko, ale naozaj VŠETKO pre dievčatá je tam RUŽOVÉ. A ja neznášam, keď je všetko ružové.

Ešteže existuje online nakupovanie. A existuje aj taký online obchod, kde nie je všetko kojenecké oblečenie len modré a ružové. Oprášila som manželovu kreditku a objednala farebne rodovo neutrálne, ale predsa trochu viac dievčensky vyzerajúce oblečenie.

Lenže, tvrdá realita je taká, že kým moje dcéra nemá ružové aj plienky a na hlave nejaký obrovský ružový kvet a ideálne ešte aj na čele vytetované "Som dievča", ľudia kvôli málo vlasom alebo neviem čomu častejšie tipujú, že je to chlapec. Takže poznáte nejaké baby friendly tetovacie štúdio?

No a teraz dobrá správa pre vás. Tento web Detská-výbavička.sk je taký super, že jednému z vás daruje detský set do postele, ako inak, rodovo neutrálny. Stačí, ak vo formulári nižšie vypníte váš email a 28.2.2015 generátor náhodných čísiel vyžrebuje jedného z vás, kto získa tento set.

Aktualizácia 3.3.2015: Súťaž bola ukončená, víťazné emaily jan..pe...va@azet.sk bol kontaktovaný, všetkým ostatným ďakujem za účasť. Súťaže budú aj naďalej.


štvrtok 29. januára 2015

Deti by mal vychovávať len slobodný rodič


Syn príde zo škôlky 16.30. Ide sa pekne sám hrať. Pekne poslúcha, idylka. Okolo 18.00 príde manžel z práce a vtedy do môjho syna vojdú všetci čerti, začne kričať, behať, neposlúcha. A takto každý deň.

To isté, ak som ja preč. Manžela poslúcha, pekne sa hrajú. Prídem domov a syn sa mení na vrieskajúceho skákajúceho neposlušného tvora.
Zdroj: klaq.com

Niečo podobné sa deje, ak sa o neho starajú starí rodičia, alebo moja sestra či brat. Poslušný, krásny chlapček, úplne na zjedenie. V momente, ako sa objavíme na scéne my, nastáva blesková transformácia na spomínaného vrieskajúceho skákajúceho neposlušného tvora.

Nie je to dokonca problém len dnešnej doby. Moja mama mi potvrdila, že to isté sa dialo aj v našej rodine. Sestra s jej dvoma deťmi - to isté. Poviete si, možno je to genetikou, keď sa to týka našej rodiny. Ale početnými konverzáciami som dospela k tomu, že je to vypuklý problém v mnohých rodinách (ktoré s nami nie sú pokrvne spojené).

Nemám to síce vedecky potvrdené, ale zjavne výchova v tradičnom modeli matka+otec+deti nie je úplne to pravé pre psychické zdravie rodičov.

Len čo s tým? Rozmýšľam o referende, podpíšete mi petíciu zaň?


streda 14. januára 2015

Novoročné predsavzatie matky dvojročného dieťaťa + SÚŤAŽ


Je tu nový rok a ja by som si želala, aby si moje dieťa dalo predsavzatie, že ma bude viacej poslúchať. Ale keďže mu Ježiško zas nedoniesol, čo si prial, tak má určite nejaké predsavzatia úplne v paži.

Takže to ostáva na mne a dávam si predsavzatie, že budem trpezlivejšia matka. A to je úloha dosť náročná, keďže moje dieťa má dva roky, čo je vek známy tým, že dieťa akoby nepočuje, čo rodič hovorí, prípadne ak počuje, tak robí pravý opak.

A tak som si naštudovala knihu Ako hovoriť, aby nás deti počúvali od Adele Faber a Elaine Mazlish. Táto kniha razí prístup podobný tomu, ktorý popísala Annette Kast-Zahn v Ako naučiť deti pravidlá, čiže bolo pre mňa jednoduchšie naladiť sa na túto knihu.

Ide o konkrétne návody, ako prispôsobiť komunikáciu deťom. Kniha má sedem kapitol, ktoré dávajú rady, ako dosiahnuť, aby sa deti vyrovnali so svojimi pocitmy, aby spolupracovali, ako podporiť ich samostatnosť, ako ich chváliť i karhať (ale netrestať).

Niektoré veci som vyskúšala a opäť niečo fungovalo a niečo nie. Pre môjho dvojročného, ktorý ešte nerozpráva tak, že by som mu rozumela viac než 20 slov, celkom dobre funguje vysvetľovanie. Dúfam, že postupne budú fungovať aj tie "sofistikovanejšie" prístupy.

Pre rodičov tínedžerov napísali autorky aj knihu Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali. V podstate ide o tie isté princípy, len prispôsobené na staršie deti. Keďže tínedžera doma nemám, tak som rozmýšľala, či by to na mňa v puberte fungovalo. Lenže ja som bola hrozne dobrý pubertiak, takže na mňa by to moji rodičia nepotrebovali. :)

Obe knihy majú podnadpis Ako počúvať, aby nám deti/tínedžeri dôverovali. Takže okrem trpezlivosti si dávam predsavzatie, že budem aj svoje dieťa počúvať. Čo bude tiež náročné, keďže momentálne má fázu, kedy stále dookola len vykrikuje vláčik (v jeho prevedení ťačík).

Ak chcete knižky získať, napíšte nižšie email a 31.1.2015 generátor náhodných čísiel vyžrebuje dvoch z vás, ktorí získajú po jednej knihe. Knihy do súťaže poskytla spoločnosť Albatros Media.

Aktualizácia 1.2.2015: Súťaž bola ukončená, víťazné emaily ma..a.ri..an@gmail.com a em..ur...ova@gmail.com boli kontaktované, všetkým ostatným ďakujem za účasť. Súťaže budú aj naďalej.