Syn príde zo škôlky 16.30. Ide sa pekne sám hrať. Pekne poslúcha, idylka. Okolo 18.00 príde manžel z práce a vtedy do môjho syna vojdú všetci čerti, začne kričať, behať, neposlúcha. A takto každý deň.
To isté, ak som ja preč. Manžela poslúcha, pekne sa hrajú. Prídem domov a syn sa mení na vrieskajúceho skákajúceho neposlušného tvora.
 |
| Zdroj: klaq.com |
Nie je to dokonca problém len dnešnej doby. Moja mama mi potvrdila, že to isté sa dialo aj v našej rodine. Sestra s jej dvoma deťmi - to isté. Poviete si, možno je to genetikou, keď sa to týka našej rodiny. Ale početnými konverzáciami som dospela k tomu, že je to vypuklý problém v mnohých rodinách (ktoré s nami nie sú pokrvne spojené).
Nemám to síce vedecky potvrdené, ale zjavne výchova v tradičnom modeli matka+otec+deti nie je úplne to pravé pre psychické zdravie rodičov.
Len čo s tým? Rozmýšľam o referende, podpíšete mi petíciu zaň?
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára