štvrtok 30. apríla 2015

Toto je mio + SÚŤAŽ


Náš syn to má ťažké, žije v trojjazyčnej domácnosti. Ja na neho po slovensky, manžel po španielsky a my s manželom medzi sebou po anglicky. Nemožno sa mu čudovať, že si z týchto troch možností vybral štvrtú - svoju vlastnú hatlaninu.

Vláčik je áčiko, mlieko je liko, svetlo je liti, voda v rieke je agua, voda na pitie je čaj. Ja som mamita, manžel je papito. Svoje meno zásadne odmieta povedať, ale svojej malej sestry meno vedel už pred jej narodením. Najlepšieho kamaráta Alex volá Alica. A keď autom niekam prídeme a zaparkujeme, tak kričí llegamos (v španielčine to znamená "prišli sme"). Momentáne je v období, keď je všetko jeho, a tak povie "To je mio". 

Väčšinou je to v pohode, občas roztomilé a občas ma ide poraziť, keď opakuje slovo: "papať ufy, papať ufy," ja vyťahujem rôzne veci, on len hovorí nie, nie a ja za toho oneho neviem zistiť, čo to chce jesť, až kým mi po desiatich minútach nedopne, že chce mafiny, ktoré sme robili pár dni dozadu.

Ale je úžasné vidieť, že aj keď nerozpráva poriadne, rozumie všetko po slovensky aj španielsky. Už teraz mu závidím, že si raz bude vedieť prečítať Sto rokov samoty v španielčine. A už aj angličtina sa do toho mieša. Čítame spolu knihy v angličtine a robíme aktivity. Veď vedieť po anglicky je na nezaplatenie. Netreba napríklad čakať na slovenské titulky k obľúbeným seriálom. Takže začnite s angličtinou čo najskôr, raz vám vaše deti budú veľmi vďačné.

Rozprávky v telke sú fajn, ale na učenie treba interaktivitu. Ideálne nejaký zošit. Jeden taký venovala do súťaže jazyková škola Bilingvi. Ak chcete The Kids Club William's Fun English Green Book vyhrať, zapojte sa do súťaže nižšie. A ak uvažujete nad jazykovkou pre seba či svoje deti, určite skúste Bilingvi, majú aj ukážkové bezplatné hodiny. Súťaž prebieha do 14.5.2015.

Aktuaizácia 20.5.2014: Zošit vyhral email len...au...va@yahoo.com. Súťaže budú aj naďalej.



streda 15. apríla 2015

Nedegradujme rodičovstvo na mučeníctvo


Práve mi zdvihol tlak článok Mamičky na materskej, vzbúrte sa! Trochu váham, či sa do toho vôbec pustiť, lebo aj keď chápem, kam autor mieri, výrazne nesúhlasím s viacerými vecami. A najmä to, akým štýlom je článok napísaný, konkrétne, že stavia rodičov do mučeníckej pozície.

V prvom rade, drvivá väčšina ľudí deti cielene chce a cielene si ich aj zaobstará. Možno vopred presne nevieme, aké to na materskej bude, ale určite tušíme, že to bude iné, možno trochu náročné a finančne nie bohviečo.

Ale začať vykrikovať, že rodičovstvo je práca "na 24 hodín denne 365 dní do roka". Neurazte sa rodičia, ale to nie je práca. To je jednoducho RODIČOVSTVO.

Alebo že "krvopotne vychovávajú občanov štátu." Ja nevychovávam dieťa pre štát. To, že bude občanom a súčasťou nejakého štátneho zriadenia, tak sa vyvinula ľudská spoločnosť. Ale v prvom rade z neho chcem vychovať dobrého ČLOVEKA.

Samozrejme, musí autor spomenúť, aké je dieťa finančne náročné: "“prevádzka” dieťaťa počas ďalších jeho rokov až do dospelosti je zo sucho ekonomického pohľadu čistá strata." Všetko je z čisto ekonomického pohľadu čistá strata. Aj taká dovolenka je čistá strata, a predsa na ňu ideme, lebo nám dá iné hodnoty. Asi netreba vysvetľovať, aké všelijaké neekonomické zisky nám prináša dieťa.

V ďalšej časti som akoby čítala nejakú socialistickú príručku: "Dieťa predsa nie je iba súkromná vec jeho rodičov, ale je to súčasť štátu a jeho budúci živiteľ." Prosím? Súčasť štátu? K tomu je už len krok, že je majetkom štátu. Jasné, štát zasahuje do veľa vecí. Nie vždy je to vymyslené alebo vykonané správne, ale aké-také nastavenie rámca má svoje opodstatnenie. Ten rámec je tu však najmä pre ochranu samotného dieťaťa ako človeka a nie preto, lebo je to budúci daňovník.

A ďalej: "Čiže štátu (rozumej našej spoločnosti) sa nijako nežiada odmeniť jeho služobníkom za NON-STOP služby, ktoré pre neho obetavo vykonávajú!" Ja nie som žiadny služobník štátu. Možno klient, ale radšej o sebe a štáte rozmyšľam ako o partnerstve. Že je to partnerstvo nedokonalé, to je na inú debatu. Ale určite moje rodičovstvo a výchova dieťaťa nie je služba štátu, preboha! Som rodič, lebo som ním chcela byť a robím to pre seba, svoje deti a ich starých rodičov (lebo starí rodičia si užívajú deti najviac).

Áno, finančne to nie je bohviečo. Lenže keď sa povie A, nech sa povie aj B. Byť na rodičovskej do troch rokov veku dieťaťa je luxus známy tuším len na Slovensku a v ČR. V iných krajinách máte väčšinou materskú a na rodičovskú dovolenku môžete zabudnúť. Samozrejme, v tých krajinách majú zas zabezpečenú starostlivosť o deti v podobe jasiel a škôlok. Problematika je teda zložitejšia a má viacero úrovni.

Ak však budeme argumenotvať tak, že my tu namáhavo vychovávame ďalších služobníkov štátu, tak asi ťažko nás ten štát bude brať vážne. Ak degradujeme rodičovstvo na "stravovanie, bývanie, plienkovanie, pranie, žehlenie, liekovanie, prevážanie, zabávanie, obliekanie neustále rastúcich človiečikov," tak by sme tie deti asi ozaj radšej nemali mať.

V konečnom dôsledku štát tvoríme my, takže zmena začína v nás. A tou zmenou by malo byť to, že sa nebudeme tváriť a prezentovať ako rodičia - mučeníci.

Zdroj: wdtprs.com