streda 15. apríla 2015

Nedegradujme rodičovstvo na mučeníctvo


Práve mi zdvihol tlak článok Mamičky na materskej, vzbúrte sa! Trochu váham, či sa do toho vôbec pustiť, lebo aj keď chápem, kam autor mieri, výrazne nesúhlasím s viacerými vecami. A najmä to, akým štýlom je článok napísaný, konkrétne, že stavia rodičov do mučeníckej pozície.

V prvom rade, drvivá väčšina ľudí deti cielene chce a cielene si ich aj zaobstará. Možno vopred presne nevieme, aké to na materskej bude, ale určite tušíme, že to bude iné, možno trochu náročné a finančne nie bohviečo.

Ale začať vykrikovať, že rodičovstvo je práca "na 24 hodín denne 365 dní do roka". Neurazte sa rodičia, ale to nie je práca. To je jednoducho RODIČOVSTVO.

Alebo že "krvopotne vychovávajú občanov štátu." Ja nevychovávam dieťa pre štát. To, že bude občanom a súčasťou nejakého štátneho zriadenia, tak sa vyvinula ľudská spoločnosť. Ale v prvom rade z neho chcem vychovať dobrého ČLOVEKA.

Samozrejme, musí autor spomenúť, aké je dieťa finančne náročné: "“prevádzka” dieťaťa počas ďalších jeho rokov až do dospelosti je zo sucho ekonomického pohľadu čistá strata." Všetko je z čisto ekonomického pohľadu čistá strata. Aj taká dovolenka je čistá strata, a predsa na ňu ideme, lebo nám dá iné hodnoty. Asi netreba vysvetľovať, aké všelijaké neekonomické zisky nám prináša dieťa.

V ďalšej časti som akoby čítala nejakú socialistickú príručku: "Dieťa predsa nie je iba súkromná vec jeho rodičov, ale je to súčasť štátu a jeho budúci živiteľ." Prosím? Súčasť štátu? K tomu je už len krok, že je majetkom štátu. Jasné, štát zasahuje do veľa vecí. Nie vždy je to vymyslené alebo vykonané správne, ale aké-také nastavenie rámca má svoje opodstatnenie. Ten rámec je tu však najmä pre ochranu samotného dieťaťa ako človeka a nie preto, lebo je to budúci daňovník.

A ďalej: "Čiže štátu (rozumej našej spoločnosti) sa nijako nežiada odmeniť jeho služobníkom za NON-STOP služby, ktoré pre neho obetavo vykonávajú!" Ja nie som žiadny služobník štátu. Možno klient, ale radšej o sebe a štáte rozmyšľam ako o partnerstve. Že je to partnerstvo nedokonalé, to je na inú debatu. Ale určite moje rodičovstvo a výchova dieťaťa nie je služba štátu, preboha! Som rodič, lebo som ním chcela byť a robím to pre seba, svoje deti a ich starých rodičov (lebo starí rodičia si užívajú deti najviac).

Áno, finančne to nie je bohviečo. Lenže keď sa povie A, nech sa povie aj B. Byť na rodičovskej do troch rokov veku dieťaťa je luxus známy tuším len na Slovensku a v ČR. V iných krajinách máte väčšinou materskú a na rodičovskú dovolenku môžete zabudnúť. Samozrejme, v tých krajinách majú zas zabezpečenú starostlivosť o deti v podobe jasiel a škôlok. Problematika je teda zložitejšia a má viacero úrovni.

Ak však budeme argumenotvať tak, že my tu namáhavo vychovávame ďalších služobníkov štátu, tak asi ťažko nás ten štát bude brať vážne. Ak degradujeme rodičovstvo na "stravovanie, bývanie, plienkovanie, pranie, žehlenie, liekovanie, prevážanie, zabávanie, obliekanie neustále rastúcich človiečikov," tak by sme tie deti asi ozaj radšej nemali mať.

V konečnom dôsledku štát tvoríme my, takže zmena začína v nás. A tou zmenou by malo byť to, že sa nebudeme tváriť a prezentovať ako rodičia - mučeníci.

Zdroj: wdtprs.com

6 komentárov :

  1. ...ako zo socialistickej prirucky?
    ...v socializme take problemy neboli - materska bola platena a fungovali jasle a skolky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. za socializmu som dostala materskú na dieťa 6 mesiacov a rodinné prídavky 90 Kčs kým dieťa študovalo. Nikdy ma ani nenapadlo, že vychovávam svoje dieťa štátu. Nikto ma nenútil rodiť, sama som to chcela a potom som mala radosť z každého úspechu svojho dieťaťa. Škôlok a jaslí bolo málo, museli sme si dávať žiadosť na umiestnenie. Nie vždy to bolo najbližšie. Dnes sa ťažšie hľadá práca a preto treba byť opatrnejší pri rozhodovaní o počte detí ak práve nie ste cigáni.

      Odstrániť
    2. za socializmu bola materská mesiacov a potom mohal byť žena doma, ale nedstávala nič. A aj to jedine za podmienky, že manžel dal súhlas, že bude manželku živiť, inak bola príživník. Jasle boli, ale medzi nami, nebola to žiadna výhra strčiť polročné sotva sediace babo do socialistických jaslí. Dnes pracujúca žena dostáva materské tiež asi pol roka, vo výške tuším 70% hrubého platu. Nie je to až tak málo, práveže sa to blíži 90% predošlého platu. Ak nepracovala, dostáva okolo 200 eur. Teda často dostáva aspoň nejaké dávky, lebo ako nezamestnaná nemusela mať aj nič. Jaslí je menej, ale škôlky sú... teda ak odmyslíme veľkomestá, kde je situácia horšia, my sme nemali problém ani pri jednom dieťati dostať ho do školky.

      Odstrániť
  2. Výborný článok, naozaj stál za prečítanie. A ešte doplním, že na Slovensku sa ľudia na všetko len sťažujú. Veď aj rodičovská, v iných krajinách je rok, niekde rok aj pol a potom dieťa ide do škôlky. Na SVK je tri roky, čo je naozaj takmer svetový unikát.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Čiste ekonomicky je dieťa lepšia zábezpeka na dôchodk ako všetky piliere dokopy, ak už sa niekto chce baviť o ekonomickej výhodnosti dieťaťa.

    OdpovedaťOdstrániť