nedeľa 31. júla 2016

Prečítané leto: Týždeň štvrtý o vode


Deti som šťastné zanechala u starkých v sobotu, aby som v nedeľu vyrazila na môj výlet s HiPPom do Poľska. Nabalila som im aj knihy a snažila som sa teda s vodnou tématikou. Starší teraz frčí na Čarodejnici Winnie a v jednom príbehu sa Winnie rozhodne ísť ku moru, aby si nakoniec radšej vyčarovala bazén doma. Okrem toho má veľkú úspech aj kniha Nechcem byť žabou.


S mladšou stále točíme Môj macík. Padol bolo jedno z jej prvých slov, keď ukazovala, ako bacík padol do potoka.


Húsky sú tiež super, ale už 4 roky ma máta veta od bociana: Čo vás nemá? Vie mi ju niekto vysvetliť?

V Gdansku som kúpila deťom darček v podobe nástroja na robenie veľkých bublín. Dostala som k nemu aj recept a že tajný prášok, ale prvý pokus nevyšiel a dlhodobý projekt č. 2 na celé leto je nájdenie vhodného receptu.

Dlhodobý projekt č. 1 je náš vedrový močiar, v ktorom chováme žubrienky. Tento projekt je zatiaľ veľmi úspešný. Okrem žubrienok v ňom máme aj vodného slimáka, vodomerky a larvy komárov. Prvá žaba močiar opustila práve tento týždeň. Želáme jej šťastný a dlhý život.


Deti sa k vode nejak inštinktívne vždy dostanú. V piatok sa rozhodli variť. Začalo to vodou, pokračovalo múkou, cukrom a skončilo mliekom a citrónami a hlavne neporiadkom. Mňamka.

V sobotu si na chate u starkých z nevydareného bublifuku urobili tiež zásobareň vody pre kuchynku.

A nedeľa patrila tematickému výletu na Oravskú priehradu s výletnou platbou na Slanický ostrov. Nebolo by to Slovensko, keby aj tento výlet nemal nejaký ten zádrhel. Hodinové čakanie na obed v reštaurácii Kotva malo na účastníkov výletu mierne nervné následky, ktoré sme naprávali až doma zmrzlinou.

Tešíme sa na ďalší týždeň, ktorý ešte strávime v Turci u starkých a snáď sa vyberieme na nejaký hrad, na ktorom sme ešte neboli.
Prečítané leto je projekt Viki z Čítajme si spolu a Alžbety z Malého pampúcha, ktorý má zabezpečiť, aby deti neutrpeli prázdninový útlm a aby sa čítanie v lete rozrástlo o ďalšie rozmery.

piatok 22. júla 2016

Moja teória, prečo sa ľudia sťahujú mimo mesta + SÚŤAŽ


Deti majú jednu nevýhodu. No dobre, majú ich viac, ale teraz píšem o jednej z nich. Treba ich vončiť. Venčiť je nesprávne, keby ste náhodou nevedeli, takže som vymyslela nové slovo. Ja idem deti vyvončiť.

Keď sa konečne moje deti oblečú. Keď ich konečne oblečiem a ony sa rozhodnú pre niektorý z dopravných prostriedkov, vyrazíme von, urobíme pár koliečok po sídlisku a dôjdeme na ihrisko. Tam nastáva bitka buď medzi nimi dvoma alebo aj s inými deťmi o šmýkačku, erárne autíčko, pieskovisko aj hojdačky.

Občas sa mi fakt vončiť nechce, a tak vyhodím deti na našu malú predzáhradku a tam majú pieskovisko, hojdačku, autíčka a iné veci len pre seba a ja nemusím robiť dohľad, či niekoho netresnú alebo niekomu nezoberú formičku.

Je neuveriteľné, koľko sa toho zmestí na 20 metrov štvorcových predzáhradky. V lete totižto pridávame aj stan, bazénik a hojdaciu sieť.

Takže sťahovanie sa mimo mesta do domov so záhradou alebo aspoň bytov s predzáhradkou či väčšou terasou je priamym dôsledkom detského hádania sa a naťahovania na ihriskách. To je moja teória.

Ak si chcete aj vy trochu uľahčiť život, skúste vyhrať hojdačku Smooby Tuleň. Ak ju chcete vyhrať, napíšte svoj email do formulára nižšie a 15. augusta jedného z vás generátor náhodných čisiel vyžrebuje. Hojdačku do súťaže venovalo Hračkárstvo Mackoviahracky.sk.

Aktualizácua 15.8.2016: Vyhral email janka.vy....lova@gmail.com. Výherkyni gratulujem, ostatní nesmúťte a zapojte sa do budúcich súťaží.


Prečítané leto: Týždeň tretí o cestovaní


Týždeň o cestovaní sa začal presunom spacieho lôžka. Týždeň spať v posteli bol pre našich troch dobrodruhov už pridlho, a tak si vytvorili takéto dovolenkové poležanie. Neporiadok v izbe i v byte bol pevnou súčasťou nášho programu.


V pondelok sme vybehli na hrad Biely kameň. Okrem odretého čela a kolena sme ulovili aj dva poklady. Geocaching je výborný spôsob, ako urobiť hocijaký výlet ešte zaujímavejším.


V knižnici sme pre tento týždeň zas ulovili knižku Hurá do Panamy, v ktore sa medveď a tigrík vybrali do svojej vysnívanej krajiny, aby sa napokon vrátili naspäť domov, aj keď o tom vlastne ani nevedia. Po španielsky čítajú s papitom O troch prasiatkach či o Brémskych muzikantoch. A s najmladšou čítam najmä Nezbedné vajíčko, ktoré utieklo sliepočke, lebo už chcelo mať nôžky a krídla.


V utorok sme sa vybrali vlakom do Ivanky pri Dunaji. Jeden náš čitateľ takto trávil čakanie na vlak.

V Ivanke odporúčam výborný Park oddychu Inspiro. Aj kaviarenský povaľač zajo si užíval pozornosť našich detí. 


Nebolo by to Slovensko, keby sme cestou naspäť nezažili tradičnú slovenskú "príjemnosť". Vo vlaku som sa opýtala staršej pani, či by som si s deťmi mohla prisadnúť do kupé, na čo ona začala kričať, že prečo práve ku nej, či nie je inde dosť voľného miesta a že ona má so sebou mačku. Našťastie sa nás zastala pani sprievodkyňa, ale aj tak sme si sadli inam. S deťmi sa už len smejeme, že tieto staršie panie to sú určite čarodejnice z knihy Roalda Dahla. 

Poobede sme ešte zašli do Ekoparku Relax poobzerať zvieratká, aby ich najmladšia poznala nielen z kníh. A deň sme zakončili langošmi na Slnečných jazerách.

V stredu sme si urobili celodenný výlet do Levíc, kde je skvelé vedecké zábavné centrum Atlantis, zrúcanina hradu v strede mesta a Tekovské múzeum s milou sprievodkyňou, ktorá výklad prispôsobila deťom. A ešte sme stihli aj kamenné obydlia Brhlovce.





Na týchto výletoch hráme v aute Hádaj, na čo myslím, Abecedu aj Autobus, ale po dvoch týždňoch sa mi už fakt nechcelo hádať nálepky na skriniach a telebrity, ktoré ja nepoznám, takže som vytlačila mapu Slovenska s okresmi a cestou do Martina deti vyfarbovali všetky okresy, ktorých ŠPZ sme stretli. Až na 6 sme stretli všetky a ja som sa konečne naučila, ktorým okresom patrí LV, LC a LE.


V aute došlo aj na čítanie a mať k mladším deťom staršie, ktoré ich zabavia, postrážia a ešte im aj prečítajú knihy je teda ozaj skvelé a je mi smutno, že naše dva týždne spolu sa už končia.

Ďalší týždeň bude trochu okresaný, keďže v pondelok odchádzam do Poľska na farmu HiPP a k deťom sa vrítim až vo štvrtok. Program bude v réžii starkých a keďže má byť pekne, som si istá, že bude zahŕňať aj nejakú vodu.

Prečítané leto je projekt Viki z Čítajme si spolu a Alžbety z Malého pampúcha, ktorý má zabezpečiť, aby deti neutrpeli prázdninový útlm a aby sa čítanie v lete rozrástlo o ďalšie rozmery.

nedeľa 17. júla 2016

Prečítané leto: Týždeň druhý o rastlinách


V druhom týždni nám pribudli dvaja členovia výpravy. Prišli na prázdniny sestrine deti, tak máme veselo. 12-ročná a 9-ročný hravo zabavia tých mojich dvoch, na mne ostáva vymýšľať program. V utorok sme išli do Detského múzea s výstavou o záchranárskych povolaniach, ale v stredu sme sa už nechali inšpirovať Prečítaným letom a išli sme do Arboréta Mlyňany.

Bola som tam prvýkrát a je to krásne miesto, ale tradične slovensky s nevyužitým potenciálom. Do ruky žiadna mapa, žiadne informácie, a tak sme len čítali náučné tabule a sem tam názvy stromov zo štítkov. A tak sme sa dozvedeli aj to, že moruša biela vystreľuje semená rýchlosťou 560 km/h.

Zvyšok dňa sme strávili v Nitre v parku na Sihoti, čo je podľa mňa najlepší park pre deti na Slovensku.

Štvrtok patril Jump Arene, Kids housu a kinu (Doba ľadová). A v piatok sme sa vybrali do Bibiany, aby sme si obzreli výstavy, najmä teda Umenie záhrad. Keďže nás tety okrikovali a upozorňovali takmer v každej miestnosti (podrobnejší popis zážitku tu), tak sme odtiaľ veľmi rýchlo odišli. Ale výstava je to krásna, najdlhšie sme sa zdržali pri vrecúškach s bylinkami a hádali sme podľa vône, aké sú to bylinky.

Sklamanie z prístupu tiet v Bibiane sme si vynahradili najprv zmrzlinou Koun.

A potom sme zamierili do Martinusu a kúpili Ptáčka a leva (hneď sme si ju zamilovali) a môj drobec si vybral Čo objavíš v záhrade. Tieto knihy doplnili dve, ktoré sme čítali počas týždňa. (Starší si vbrali Terryho Pratcheta.)

Kde sa schoval nožík sa nám páči, lebo radi chodíme na huby.

A Quien vive aqui?, teda Kto tu žije nás zoberie do celého sveta a okrem rastlín spoznávame aj zvieratá.


Upršaná sobota sa niesla v znamení leňošenia doma s večerným scénickým predstavením v kaštieli vo Veľkom Bieli a v nedeľu sme z jedlej plastelíny (sušený sójový nápoj + salko + potravinárske farbivá) vyrábali tematické aj netematické obrázky, aby sme ich potom zjedli.


A tu sú výsledky.







Tešíme sa na ďalší týždeň, najmä teda zas na pekné počasie.


Prečítané leto je projekt Viki z Čítajme si spolu a Alžbety z Malého pampúcha, ktorý má zabezpečiť, aby deti neutrpeli prázdninový útlm a aby sa čítanie v lete rozrástlo o ďalšie rozmery.

nedeľa 10. júla 2016

Prečítané leto: Týždeň prvý o lete


Týždeň prvý je o lete, ale ja som medzi našimi knihami nenašla žiadnu vyslovene o lete, začali sme preto s knihou Život v lese, kde je o letnom lese toho dosť.


Vo štvrtok sme vyrazili do knižnice. Z odporúčaných kníh nemali ani jednu, ale našli sme Leto Macka Uška.

Tam sa nám podaril aj úlovok v podobe Šesť príbehov o Čarodejnici Winnie, ktorú už poznáme z dvoch iných kníh. Síce to nie je o lete, ale čo štvoročný chce, to si mrnčaním vydobyje.

A čo letný plán? Tak ten sa nám rozpadol hneď na začiatku. Minulú sobotu sme chceli ísť na bicykloch na výlet. V piatok v noci starší zvracal a teplotoval. V utorok sme mali ísť na týždeň ku rodičom, že by sme aj nejaké pešie aj cyklistické túry dali. Starká však dostala zápal očí, a tak sme ostali doma. Mna už od nedele hrdlo bolelo a v stredu to už bolo so mnou všelijaké, a tak som dostala od doktorky antibiotiká.

Prázdniny začaté tradične s chorobami, ale verím, že tradične už budú pokračovať bez týchto nepríjemností. Tak sme aspoň zatiaľ stan a bazénik postavili. Plánovať radšej nejdeme, nejak si snáď zo dňa na deň to leto užijeme a prečítame.

Prečítané leto je projekt Viki z Čítajme si spolu a Alžbety z Malého pampúcha, ktorý má zabezpečiť, aby deti neutrpeli prázdninový útlm a aby sa čítanie v lete rozrástlo o ďalšie rozmery.

streda 6. júla 2016

Ako mať bezstarostný výlet


Vždy, keď sa blíži víkend (je to celkom v pravidelných intervaloch), vymýšľame, kam pôjdeme na výlet. Hrady, prechádzky lesom, návštevy všelijakých fariem. Autom či na bicykloch.

Ak chcem mať bezstarostný výlet, nabalím nasledovné:

  • Náhradné oblečenie. Náhradné tričká, nohavice, spodné prádlo. Lebo určite sa stane niečo z nasledovného: mladšia sa pociká, starší spadne do potoka, obaja sa oblejú vodou z pohára. 
  • Vždy rozmýšľam aj o náhradných topánkach. Ak ideme autom, hodím ich do kufra. Ak na bicykloch, pribalím sáčky, do ktorých im v prípade mokrých topánok zabalím chodidlá. 
  • No a vždy nejakú vrstvu navyše, lebo ako vždy hovoria v predpovedi počasia: Bude slnečno, miestami oblačno, na niektorých miestach prehánky s búrkami.

No a teraz to najdôležitejšie -  jedlo.  Lebo my kým prídeme na určené miesto, deti sa správajú ako kobylky. A keď sú hladné, začnú byť nervózne. Takže:

  • Ovocie. Jablká sú bezpečné aj do auta, banány dávam len pod dozorom mimo dopravného prostriedku.
  • Detské jablkové keksy HiPP. Jedny z mála keksov, po ktorých nie sú omrvinky ešte aj v motore alebo v prehadzovačke.
  • Detské príkrmy HiPP. To je jedno, že už sú veľkí. Na túre nemám vôbec chuť a trpezlivosť do nich nejakú ryžu s mäsom pchať. Nejaká tá výživa či hotové jedlo to istia. Ja by som to aj zobrala len pre mladšiu, ale to by starší hneď chcel z toho vyjedať, to by sa mladšej nepáčilo a už by bol konflikt na svete.
  • Dve fľaše s vodou. Musia byť úplne rovnaké, ale musia byť dve, lebo oni sa nemôžu podeliť, veď sú to predsa súrodenci.

A hlavne vlhčené obrúsky. Mne neprekáža, keď sú moje deti špinavé. Ale keď po túre vojdeme do nejakej reštaurácie, rýchlosť a priateľskosť obsluhy sa priamo úmerne odvíja roztomilosti mojich detí, a tak ich ako tak očistím ešte pred vchodom.

Tak toto všetko nabalím deň pred výletom. Na samotný výlet vyrazíme jedenkrát z troch plánovaných. Ten druhýkrát okolo polnoci jedno z detí začne vracať a ten tretíkrát sa niektoré dieťa ráno zobudí s teplotou. A máme po bezstarostnom výlete.



Výrobky HiPP otestované priamo v teréne vďaka spolupráci s HiPP. Všetky názory sú však moje vlastné.