streda 3. augusta 2016

Prečo sa Poliakom nechce makať alebo iné pikošky z výletu na farmu HiPP


Keď ma v marci oslovili z HiPPu, že či by som nešla na výlet na ich farmu v rámci press tripu, tak prvá otázka bola, že či môžem aj s prísavničkou. V tej dobe som ešte intenzívne kojila a nevedela som si predstaviť, ako by to prísavníčka zvládla.

Ale medzi marcom a júlom sa veci pomenili, z prísavníčky celodennej sa stala už len prísavníčka ranná a keď som si užívala minulotýždňový press trip, bola som veľmi šťastná, že nám deti neodporúčali zobrať.
Vždy výborné BIO jedlo a najmä piknik uprostred pastviny bola úplná nádhera.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Celý výlet sa začal tým, že som si doma zabudla občiansky preukaz a kvôli tomu som zmeškala vlak, na ktorý som mala zakúpenú miestenku. V druhom vlaku som si preto aj hodinku postála, ale vďaka krásam českej krajiny mi cesta ubehla rýchlo. Manžel medzitým doma hasil horiacu polievku, ktorú som zabudla vypnúť.

Úprimne, mala som obavy z výletu s inými matkami, predsa len, ľudia sú rôzni, ale matky sú väčšinou akoby z inej planéty. Celkom dobre to vystihla Peťa, ambasádorka HiPPu na českom Modrom koníkovi, ktorá napísala: Zatim mi vsichni pripadaji sympaticti :-D coz povazuji za absolutni uspech!!! :-D 

Boli sme však výborná partia 11 ľudí, ktorých mená som sa naučila za jediný deň! Osobitná pochvala patrí Janke a Marcelovi z českého HiPPu, ktorí určili heslo pre výlet: Poďme si to poriadne užiť! a Len žiadne stresy! To sme sa aj snažili dodržiavať. Jediný mierne stresujúci moment bol, keď sme v hale gdanského letiska čakali na jeden zabudnutý mobil v lietadle blogerky Alice. Halou sa navyše niesol zápach pokazených záchodov. Bolo vtipné sledovať prichádzajúcich cestujúcich, ako vraštia nosy alebo ako sa s obavou pozerajú, či ten smrad nespôsobili náhodou oni.

Pozreli sme si Gdansk. Je to mesto, do ktorého sa ešte určite vrátim. 
V Gdansku vypukla II. svetová vojna. Mesto bolo takmer úpne zničené, po vojne všetko obnovili do pôvodného stavu.

Farma Podagi je asi 80 km od Gdanska, čo v reči eurofondových rekonštrukcií poľských ciest znamená tri hodiny autobusom. Ale keďže autobus mal wifinu, cesta ubehla rýchlo. Že asi ozaj ideme do bohom zabudnutej časti sveta som pochopila, keď sa cesta zmenila z asfaltovej na panelovú a potom sa zrazu autobus vybral po lúke. Ale ten pohľad, ktorý sa pred nami vynoril, keď sme kufríkmi na koliečkach orali trávičku, bol úžasný.
Vo vežičke naľavo má jedna z izieb kúpeľňu.

Kaštieľ, ktorý bol počas socializmu využívaný na uskladenie obilia, kúpil Stefan Hipp a kompletne zrekonštruoval. Každá izba je iná, všade je krásny starodávny nábytok. Na uvítanie nás čakali HiPP nápoje, bio ovocie a pralinky z cukrárne bratranca Stefana Hippa. Nasledovala večera, nočné posedenie pri víne a skvelých syroch. Kecalo sa veľa, ale skoro vôbec o deťom. Bolo mi jasné, že sa mi po troch dňoch nebude chcieť ísť domov.

Druhý deň sa začal jednoduchými, ale výbornými raňajkami.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Po raňajkách nám Stefan Hipp povedal veľmi veľa zaujímavých informácií o ekologickom poľnohospodárstve a jeho porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom. Na to napíšem asi osobitný blog post, lebo toho bolo veľa. Nejak sa stalo, že som sa práve ja stala tlmočníčkou. Takže ak sa chcete venovať tlmočeniu, budú stačiť 4 letá v USA a pozerať veľa amerických seriálov. Mne to teda zjavne stačilo, aby som vedela prekladať o humuse a dážďovkách.
Ale aby ste si nemysleli, dostala som aj Google translate toho, čo Stefan Hipp rozprával (mal to vopred pripravené). Ale ako to býva s Google translate, trochu som na to kukala ako puk, keď tam zrazu bolo niečo o AIDS. Po chvíli som pochopila, že to je len sloveso aid v tretej osobe - pomáha zle preložené.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

A vyrazili sme na obhliadku farmy a polí. Išli sme na štvorkolke tzv. mule, čo bola pre mňa veľká nostalgia za USA, kde sme na nich jazdili v detskom tábore, v ktorom  som počas vysokoškolských prázdnin pracovala.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

To, že ide naozaj o ekologický prístup, bolo vidno už na prvý pohľad. Bobry si postavili hrádzu a zaplavili les, nikto im ju nezničil. Vytvorili tak nový biotop.
Už to síce nie je les, ale je to zas pekná bažurina pre bobrov.

Močiare nechávajú uprostred polí, neodvodňujú ich. V jednom takom, ktorý im vznikol len pred pár rokmi, napočítali minulý rok 130 druhov vtákov. Jazero, v ktorom voľakedy nebol žiadny život, keďže bolo plné chemikálii, je dnes čisté a plné rýb. Mimochodom, obnova pôdy a hospodárstva zničeného konvenčný poľnohospodárstvom, trvá asi 25 rokov.
Ďatelina, všade samá ďatelina. A bzukot včiel. Polia nekosia medzi 11 a 14 hod., pretože vtedy včely najviac lietajú, tak aby ich nezabíjali kosením.

Pozreli sme sa na polia s pšenicou, ovsom, zemiakmi a mrvkou. Stefan Hipp nám vysvetlil, ako plodiny ekologicky pestujú, ako bojujú proti škodcom či ako hnoja.
Stefan Hipp. Tohto pána som sa spýtala, či má vnúčatá. Trapas som si urobila riadny, keďže má len 11-ročnú dcéru. Ale na moju obranu, má 48 rokov. Moja mama už mala vnúča v jeho veku.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Základom je humus, ktorý udržiavajú v pôde vďaka hnoju dobytka, ktorý chovajú. Plodiny na poliach pravidelne obmieňajú a aby mala pôda dosť dusíka, dva roky nechávajú na poliach rásť ďatelinu, ktorá pôde cez svoje korene dodáva dusík. Zároveň ďatelina tým ako vysoko rastie, nedovolí narásť burine, a tak po dvoch rokoch, keď zasejú iné plodiny, majú s burinami oveľa menšie problémy.

Burinu odstraňujú mechanicky špeciálnymi strojmi, v prípade mrkvy ju musia plieť ručne, takže žiadne herbicídy. A tu prišla veľmi zaujímavá informácia. Každý rok na túto prácu najímali miestnych ľudí. Tento rok však poľská vláda schválila pre rodiny s dvoma a viac deťmi príspevok 500 zlotých mesačne na každé dieťa. To je  približne 115 eur. Rodina s 3 deťmi tak dostane mesačne 345 eur. Tak načo by pracovali, že? Reálne mali tento rok teda problém nájsť ľudí na túto sezónnu prácu. Budúci rok preto plánujú priviezť ľudí z Ukrajiny.

Ako inak, musela som si jednu biomrkvu vytrhnúť.
Už som mala mrkvu vytiahnutú, ale musela som Peti zapózovať, že ju akože ťahám.
Autorka foto: Petra Čermáková

Na farme chovajú aj kravy, približne 1000 kusov v 60 skupinách roztrúsených po pasienkoch. Približne 8 mesiacov z roka sú na veľkých pastvinách, počas zimy na farme s možnosťou výbehu a kŕmené senom, takže žiadne rýchlotučné kravy z kukurice, ako je to bežné v konvenčnom chove. Na mäso putujú dvojroční býkovia a porážajú ich v Nemecku, keďže v Poľsku nie je bitúnok, ktorý by spĺňal ich prísne štandardy.
Kravy, býky, teľatá a aj bociany sa tam pomedzi ne prechádzali.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Ovce sú na pasienkoch od apríla až do prvého snehu. Nedávno im vlk zožral ovcu, pretože pastier zutekal, keď ho začul a pes, čo mal ovce strážiť, zutekal tiež. Potom nasledovala informácia, že teraz v lete by už ovce nemali mať mladé, ale keďže pastier zabudol oddeliť jedného barana, ten sa činil a ku dňu našej návštevy splodil 27 neplánovaných letných jahniat. Pýtala som sa, či je to ten istý pastier, čo zutekal pred vlkom. Že hej. Takže tento pastier zjavne ašpiruje na ocenenie Zamestnanec roka.
Príkrmy s jahňacinou sú populárne najmä vo Veľkej Británii a Taliansku.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Farmu Podagi vlastní Stefan Hipp osobne, nie samotná firma HiPP. Ale všetko, čo vypestujú a odchovajú, je dodávané pre HiPP (a tiež sa z nich varia skvelé jedlá pre novinárky a blogerky, ktoré prídu na press trip). :D Takže suroviny pre mrkvové džúsy, príkrmy s mrkvou, zemiakmi, hovädzinou či jahňacinou pochádzajú aj z tejto farmy. Okrem toho odoberá HiPP bioprodukty najmä z fariem v Nemecku a Rakúsku. Králičie mäso odoberá z Maďarska. Prekvapením pre mňa bolo, že biomlieko odoberá HiPP zo Slovenska. Ovocie je najmä zo Španielska či Talianska. Celkovo majú 6000 dodávateľov.

Banány sú z Kostariky, kde majú špeciálny projekt podpory rodinných fariem v pestovaní biobanánov. Viaceré sme pýtali na kontroverzný palmový olej. Stefan Hipp povedal, že do umelých mliek je nenahraditeľný. V súčasnosti podporujú projekty šetrného pestovania palmy olejnej na palmový olej v Kolumbii a Ekvádore. Tie sa v týchto krajinách pestujú v oblastiach, kde predtým neboli žiadne stromy, a tak majú presne opačný a pozitívny efekt než pestovanie v Indonézii, kde sa kvôli plantážam vyklčujú pralesy.

Pozreli sme si ešte kone, ktoré však nechovajú na mäso, ale je to Stefanova osobná záľuba. Prezradil však, že detské príkrmy s koňacím mäsom sú veľmi populárne v Rusku. Keďže on kone miluje, tento produkt HiPP nevyrába ani len pre to Rusko.
Autorka foto: Romana Chlebovcová

Z výletu po farme a poliach sme sa vrátili nadšené, plné informácií a hlavne zaprášené. Kto sa počas jazdy na štvorkolkách usmieval (všetci), cítil na zuboch fajný nános prachu. Po dni natriasania sa sme absolvovali 20-minútovú relaxačnú masáž.

Nasledovala opäť skvelá večera, tentokrát stejk a musím povedať, že mäkší stejk som ešte v živote nemala. Po večeri nasledoval čas pre rozhovory so Stefanom Hippom. Čo som sa ho pýtala a aké boli jeho odpovede, prinesiem ešte v jednom blog poste.

Na druhý deň raňajky a odchod domov. Autobusom do Gdansku, odtiaľ lietadlom do Varšavy, ďalším lietadlom do Prahy a nakoniec autom do Bratislavy. Viezla ma Katka z dm drogerie markt. Kecelo sa nám tak dobre, že v Brne sme neodbočili na Bratislavu a pokračovali na Olomouc, čo sme si všimli až po 70 km. Cestu sme si tak predĺžili o dve hodiny. Proste ako som začala, tak som aj skončila.

Hlavný dojem, ktorý v mne výlet zanechal, bol, že ekologické hospodárstvo nie je vôbec o trende,  buzze či hipserských slovách, ale o ozajstných činoch. 

Stefan Hipp verí, že zdravá pôda znamená zdravé jedlo a to znamená zdraví ľudia. Verí, že ekologické poľnohospodárstvo je lepšia alternatíva než konvenčné farmárčenie a tiež lepší variant než geneticky modifikované plodiny. Povedal, že výnosy majú podobné, ako konvenčné poľnohospodárstvo a minulý rok mali dokonca vyššie. Minulý rok boli totiž suchá, čo spôsobilo farmárom veľké straty. Ich pôda však dokáže vďaka šetrnému obhospodárovaniu absorbovať desaťkrát viac vody, vytvoriť si zásoby a úrodu tak mali ešte lepšiu.

Stefan vyrástol na farme a poľnohospodárstvu sa ozaj rozumie. Na tejto farme osobne na všetko dohliada, jazdí na ňu každé dva týždne na 1 deň, počas leta častejšie, keďže má viac takýchto press tripov s blogermi a novinármi z rôznych krajín (tento rok boli pred nami už Turci, Rusi a Poliaci). Takže keď vidím, že šéf firmy naozaj niečomu verí a žije tým, verím, že sa to aj úprimne premieta do toho, čo robí firma HiPP a aké produkty vyrába.
Tento strom má 700 rokov. Páčil sa mi, tak som ho aj vám odfotila.
Výlet bol plne hradený firmou HiPP. Teda až na ten lístok na druhý vlak, keďže prvý, na ktorý som už lístok s miestenkou mala, som zmeškala. :D

Vďaka za fotky Romane Chlebovcová, ambasádroke pre HiPP na Modrykonik.sk a Peti Čermákovej, ambasádorke pre HiPP na Modrykonik.cz. Zavítajte do ich skupín, majú tam súťaže o výrobky aj o srdiečka (nepýtajte sa ma, neviem, na čo sú tie srdiečka dobré).

A odporúčam aj video českej vlogerky Terezy z tohto výletu.


1 komentár :

  1. I really like what you guys are usually up too. This kind of clever work and exposure! Keep up the great works guys I've you guys to blogroll. outlook login

    OdpovedaťOdstrániť